Pričom politik je ešte stále drahší ako napríklad taký rožok, politička hodnotovo najčastejšie preváži v tomto ohľade makovú buchtu alebo vianočku. To všetko sa odráža v neodborných názoroch občanov, ktorí sú potom voči politikom zaujatí, ba najčastejšie aj trochu vulgárni. Pritom v ktoromkoľvek momente môže mať každý rád oveľa viac politikov ako rožky, lebo aj politikov je tu vždy viac ako makových zrniek v ktorejkoľvek buchte.
Od oných materiálnych substrátov sa odlišujú najmä tým, že vrúcnu lásku obyvateľstva dokážu znášať – napriek jej nestálosti – s obdivuhodnou blahosklonnosťou. Nemožno sa však čudovať, že politickí činovníci sa snažia nezištne viesť ľud k novým pohľadom na svet, aj keď priestor, v ktorom spolu s ním žijú, je napriek ich úsiliu navonok neznesiteľný. V láskavých a miernych občanoch preto musia neustále objavovať množstvo chýb a nedostatkov, lebo občania sú nepochybne najväčšou prekážkou v rozvoji krajiny.
Napríklad poslankyňa europarlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová minulý rok odhalila márnosť a zbytočnosť vianočných sviatkov, no tento rok v predstihu už aj všetky hrôzy veľkonočných sviatkov. Spontánne dospela napríklad k záveru, že tieto zlozvyky u nás zachovávame iba preto, aby muži u nás mohli legálne „mlátiť ženy“. V prostredí, na ktoré je zvyknutá, sa tento folklórny zlozvyk isto zachováva počas celého roku a nebýva už prerušený ani prímerím Vianoc.
A to zvyčajne dodržiavajú aj obchodné reťazce. Aby mohli ťažiť z potu ľudu, mladistvé agresívne zajace s farebnými vajíčkami a korbáčmi vo verejných priestoroch ostentatívne nahradzujú bradatými reumatickými „Santami“ a strnulými sobmi. Kladú ich hneď vedľa melancholických snehuliakov s ťažkou depresiou. O čo lepšie je to napríklad v Indii, kde sa občania počas Veľkej noci vôbec nepolievajú vodou, ale posýpajú všetkých naokolo farebnými práškami.
Pritom politici sa u nás medzi sebou bijú najčastejšie v parlamente, poslankyne sa navzájom do krvi tlčú takmer výlučne v nočných baroch. Radoví občania sa v tomto smere uskromňujú na Obchodnej ulici v Bratislave.
Vcelku je teda spoločnosť ešte stále harmonická, lenže aby skutočne pokročila, musí viac využívať nové podnety politikov. Spýtal som sa na to aj známeho forenzného politológa z trhoviska na Miletičovej ulici v Bratislave. „Myslíte, napríklad ministra financií Igora Matoviča s jeho jemným zmyslom pre rôzne pojmy a ich odchýlky? Napríklad na uplatnenie jeho slovníka v zahraničnej politike?“ odpovedal. O to práve ide! Veď Matovič to hneď postrehol u nás.
Ale prečo to tak nechápať aj takpovediac „vonku“? Napríklad: „S kým bije bandu Čína? Nejde Nový Zéland po mafii ako po údenom? Má už Kongo rozviazané ruky?“ A svet by nám bol hneď bližší, krajší a prehľadnejší. Nech vidí, že mu rozumieme!