Či nastal čas, keď sa v politike alebo dokonca v geopolitike mení scenár, nevieme. Súčasníci vždy preceňujú aktuality, o ktorých sa neskôr zistí, že šlo o marginálie a balast. Faktom ale je, že zažívame obdobie politickej nestability, keď politici buď predpokladajú, že majú prepisovať scenár, alebo je väčšmi vidno, že to sú diletanti, neschopní naučiť sa zverené role.
Okrem toho, že sa herci v politickom seriáli menia jednotlivo, dochádza i k obmene generačnej. Niekedy generáciu rutinérov alternuje generačná vlna, tvorená mladými ľuďmi, plnými elánu a chuti zohrať predstavenie, aké tu ešte nebolo. Inokedy generáciu, ktorá zostarla na scéne, strieda vlna, ktorá zostarla čakaním na svoju príležitosť. Elán stratili, skúsenosti nenadobudli a vo chvíli, keď majú prehovoriť, sa ukáže, že nemajú čo povedať. A to sa práve stalo. Sme publikum, ktoré trpí sledovaním vyprázdneného a neatraktívneho predstavenia obsadeného otrasnými hercami.
Politika vždy osciluje medzi hrozbou, že politici prestanú rešpektovať hranice (dané zákonmi, ústavou, ale aj nepísanými pravidlami morálnymi a mravnými), a medzi sklamaním z rezignácie politikov na horizonty, na étos demokracie, slobody, súdržnosti, humanity. Ideálna politika je súčasne povolaním aj poslaním. Je to mix remesla a vízie. Od politika očakávame schopnosť vybalansovať protichodné záujmy, nájsť kompromis v konfliktných situáciách, nájsť cestu z krízy. Súčasne sme presvedčení, že politik má v každom okamihu vedieť, kde je sever, že nemá spraviť ani krok bez morálneho kompasu.
V praxi je politika zdrojom márnych nádejí a trpkých sklamaní. Čo spočiatku vyzerá ako dobrý nápad, zveriť politiku profesionálom, to pravidelne degeneruje na mix ich neschopnosti a nezodpovednosti. Zdá sa, že je nad sily politikov garantovať občanom mier a prosperitu. V čom sú dobrí, čo im ide, sú intrigy končiace vojnami a biedou. Možno je to zákonitý dôsledok nástupu neschopnej politickej generácie, ktorú bolo treba preskočiť, pretože u nej neexistoval predpoklad, že zvládne situáciu.
Ak je politika štafetou, tak sa štafetový kolík nedopatrením ocitol v ruke bežca, ktorý opustil dráhu. Tým bežcom je celá jedna politicky chybná garnitúra, takže bezprostredná budúcnosť nemá dobrú prognózu. V stratenom čase, ktorý sa tu na nás chystá, si starší povedia, že ich už nemusí zaujímať, čoho sa nedožijú. Mladších to zaujímať musí. Ich hodnoty sa budú formovať v konfrontácii s anarchiou a umelým nedostatkom, v konfrontácii s fanatizmom a autoritárstvom elít. Tlak vyvolá protitlak, a z toho protitlaku sa obrodí politika ako remeslo a ako poslanie. Pôjde o definovanie hraníc a hľadanie horizontu…