Viacerí redaktori uvažovali v tom duchu, že o pár desiatok rokov môže nastať situácia, keď Sociálna poisťovňa vyplatí penziu až po zrazení 19-percentnej dane a dôchodca namiesto 900 eur bude dostávať necelých 730 eur. Pritom realita je niekde úplne inde.
Penzia v sume 900 eur v roku 2042 bude mať v prípade priemernej inflácie 6 % ročne odhadovanej na budúce dve desaťročia kúpnu silu dnešných 280 eur. S najväčšou pravdepodobnosťou takáto suma nebude postačovať seniorovi ani na stravu. Znehodnocovanie peňazí infláciou pri rôznych scenároch jej vývoja v budúcich dekádach vyjadrené matematicky tzv. čistou súčasnou hodnotou by malo byť povinnou výbavou všetkých ľudí, ktorí sa spoliehajú na svoje finančné zabezpečenie z peňazí odkladaných do druhého piliera.
Nové legislatívne zmeny v oblasti dôchodkov majú za cieľ znížiť apetít sporiteľov po odchode do penzie a vybrať čo najviac nasporených peňazí, pretože ponúkané doživotné renty – povinne kúpené z nasporených peňazí – sú v zásade pevné a nemenné po celý život výplaty súkromného dôchodku. Pritom napríklad 100 eur o 25 rokov pri inflácii 5 % bude mať kúpnu silu iba dnešných 29 eur. Z pohľadu sporiteľov je kritika zdaňovania úspor v druhom pilieri úplne logická, lebo im chce štát zobrať aj to málo, čo sa im podarilo v penzijných fondoch nasporiť.
Pritom prakticky vo všetkých krajinách EÚ sa peniaze sporené na penziu a jednorazovo vybrané zdaňujú. Často aj oveľa vyššou sadzbou ako 19 percent. Najmä v krajinách, kde peniaze odkladané z miezd a platov zamestnancov boli položkou znižujúcou základ dane. Odvody platené do 2. piliera u nás znižujú sumu, z ktorej sa vypočítava daň z príjmu každého zamestnanca ako aj živnostníka.
Nezdaňovanie jednorazových výberov nasporených dôchodkových úspor by bolo nespravodlivé. Ten, kto si nesporí na penziu v druhom pilieri, ale je účastníkom dobrovoľného doplnkového sporenia na dôchodok (DDS), by sa mohol cítiť diskriminovaný tým, že počas vyplácania doplnkovej dôchodkovej renty je mu automaticky zrážaná daň.
Sme krajinou s extrémne zdeformovaným dôchodkovým systémom. Na Slovensko po odchode do penzie prichádza čoraz viac ľudí, ktorí podstatnú časť pracovného života strávili v zahraničí, kde by inak z penzií platili aspoň zdravotné odvody. U nás je každý senior považovaný za poistenca štátu a žiadne zdravotné odvody neplatí. Ak by zostal v krajine, kde predtým pracoval, musel by z dôchodku platiť zdravotné odvody. V prípade veľkých dôchodkov dokonca aj daň z príjmu. Osobne poznám viacero ľudí, ktorí emigrovali za socializmu na Západ a dnes dostávajú zo Slovenska mesačne penziu často menšiu ako dvesto eur za obdobie odpracované pred odchodom do zahraničia. Naše penzie tečúce do zahraničia sa teda zdaňujú dlhodobo aj doteraz.
Práve preto by bolo konečne potrebné verejnosť informovať pravdivo o tom, ako penzie fungujú v iných štátoch EÚ a aká budúcnosť nás čaká, keď budeme naďalej dôverovať politickým penzijným šarlatánom a ekonomickým žurnalistom, ktorí problematike nerozumejú.