Zamestnávatelia na Slovensku môžu pri optimalizácii daňovo-odvodového zaťaženia od roku 2022 zamestnanca odmeniť sumou až do 500 eur ročne bez toho, aby z tejto sumy platili akékoľvek odvody. Odmenený pracovník zo získaného benefitu neplatí nielen žiadne odvody, ale dokonca ani žiadnu daň z príjmu. Odmenu nie je možné však použiť podľa ľubovôle zamestnanca, pretože ide o účelovú odmenu na regeneráciu pracovnej sily, ktorú musí zamestnanec zdokladovať.
Uznateľným výdavkom je napríklad kúpa dioptrických okuliarov, kontaktných šošoviek, účty od zubára alebo iných lekárov ako náklady na ubytovanie pre zamestnanca s miestom trvalého pobytu mimo výkonu zamestnania. Firmy môžu takéto účelové odmeny vyplácať bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru a odmenu je možné uplatniť aj pre skrátené pracovné úväzky, pričom príspevok sa vzťahuje dokonca aj na „dohodárov“.
Zvýšená administratíva spojená s vyplácaním takýchto odmien určite stojí za to, pretože 500 eur vyplatenej bezúčelovej odmeny by firmu by inak stálo až 676 eur a zamestnanec by dostal v čistom iba 350 eur. Účelová 500-eurová odmena nie je pre firmy účtovným výdavkom znižujúcim základ dane zo zisku. Firmu preto bude v skutočnosti po zohľadnení 21-percentnej firemnej dane zo zisku stáť nákladovo 633 eur. To znamená, že ani solventné firmy sa do vyplácania takýchto účelových odmien pre zamestnancov príliš nehrnú, keďže tak nemusia zhromažďovať doklady predložené zamestnancami a viesť o týchto osobitnú evidenciu.
Podobné benefity sú dlhé roky tradíciou vo vyspelých sociálno-trhových ekonomikách. Do budúcnosti takéto odmeny na regeneráciu pracovnej sily dajú zjednodušiť tak, aby fungovali obdobne ako elektronické stravné lístky. Všetko závisí od prístupu zamestnávateľov k budovaniu dobrých vzťahov a utužovaniu lojality medzi vedením firiem a zamestnancami.
Novinka v daňovom systéme umožňujúca výplatu nezdanených účelových odmien ide ďaleko nad rámec doterajšej legislatívy týkajúcej sa čerpania prostriedkov zo sociálneho fondu firiem. Tie umožňujú čerpanie nezdanených prostriedkov najmä na dotácie obedov pre všetkých zamestnancov a sociálnej výpomoci pre tých, ktorí sú práceneschopní dlhšie ako šesť mesiacov.
Slovensko nepatrí rovnako ako ostatné postsocialistické štáty medzi sociálno-trhové ekonomiky. Svedčí o tom okrem iného aj nastavenie parametrov pri výpočte odmeny za prácu nadčas, v noci a cez víkendy. Jedine zákonom definovaný príplatok za prácu vo sviatok, ktorý sa naozaj odvíja od mzdy zamestnanca a nie od minimálnej mzdy, môžeme označiť za férový a nastavený v súlade s pravidlami platnými vo vyspelých krajinách EÚ. Na potrebné zmeny k náprave je však potrebný konsenzus všetkých sociálnych partnerov.