Je to vtedy, keď vyschnú zdroje nádeje, keď strácame chuť pokračovať v tom, čo nefunguje, kráčať po ceste, ktorá nikam nevedie, keď na čo siahneme, to sa pokazí. Vianoce síce nevyriešia nahromadené problémy, ale vianočnou optikou zisťujeme, že prichádza pomoc, že človek na tomto svete nie je sám a s pomocou Božou nič nie je nemožné.
Vo vianočnej symbolike nejde o nič menšie ako o všetko. Posolstvom z Betlehema je, že i keď nevieme prečo, nevieme ako a nevieme kedy, dopadne to dobre, pretože taký je plán. Naplní sa proroctvo, že nás v tej kaši, čo sme si navarili, Šéf nenechá. Že príde deň, keď všetko dostane zmysel, všetko do seba zapadne. Pod vianočným stromčekom preto vždy máme kompas a mapu. Samozrejme, je na nás, či tie dary rozbalíme. Nie je to povinné, sú to dary. Niečo, čo sme si nezaslúžili, na čo nie je nárok.
Vianoce sa opakujú v meniacom sa svete. Vlani nám psychológovia radili nebaviť sa o covide a očkovaní, ak si nechceme pokaziť Štedrý večer. Teraz pre zmenu urobíme dobre, ak sa širokým oblúkom vyhneme geopolitike. Opäť platí, že príležitostí rozhádať sa pre to, čo sa vo svete deje, budeme mať hojne i v novom roku. Môžeme sa spoľahnúť, že sa o to postarajú politici. Naozaj im netreba asistovať v rodinnom kruhu, pri vianočnej večeri.
Sme to my, na kom záleží, či budú Vianoce šťastné a veselé. Tušíme, že prichádzajú biedne roky. Kam sa pozrieme, rastú ceny, hrozí nedostatok energií, hrozí nezamestnanosť, pribúda chudobných. V časoch relatívneho blahobytu sú Vianoce šťastné a veselé rutinne, takmer automaticky. Nacvičený vianočný rituál neraz zatieni novorodenca v jasličkách. Stáva sa z neho vedľajšia postava v adaptácii hry, ktorá pôvodne nebola iba o nás, ale predovšetkým o zázraku.
Dnes na šťastí a veselosti nie je nič samozrejmé. Vianoce sú príležitosťou vyvzdorovať si kus toho šťastia a veselosti na svete, ktorý je na pohľad nešťastný a smutný. To, mimochodom, nie je nič nové. Prvé Vianoce, tie biblické, boli šťastné a veselé v chudobe, vo všeobecnom chaose, v kríze. Bola to oslava nového života, pričom samotným aktérom zrejme nebolo jasné, ktorá bije. Svitlo im vďaka hviezde nad Betlehemom, ktorá trom kráľom z Východu ukázala cestu, na konci ktorej sa klaňali práve narodenému spasiteľovi.
Asi nie je vhodné kvitovať, že vďaka nadchádzajúcej chudobe, ktorú nám organizujú politici, sa naše Vianoce vracajú do prirodzenejšieho módu, a tvrdiť, že chudoba z núdze oslobodzuje, otvára oči. Zámerom tých, ktorí kvôli zisku rozsievajú medzi ľudí nenávisť, určite nie je zaistiť nám autentické Vianoce. Tým, ktorí nás rozdeľujú, aby nám vládli, určite nebudeme ďakovať, že citlivejšie vnímame vianočnú vzájomnosť.
Šťastné a veselé sú Vianoce vtedy, keď dovolíme nádeji, aby nás viedla do Betlehema. Keď nádeji ponúkneme svoju myseľ a srdce. Bez toho sa žiadny zázrak nestal a ani sa nestane.