Tá je pred Vianocami úplne iná ako inokedy, ba pripomína svojimi početnými nástrahami rôzne zákernosti prírody, akými sú napríklad pohyblivé piesky, lavíny, povodne a pokútna sopečná činnosť inokedy vcelku lenivých vulkánov.
Domácnosť slušného človeka pritom pripomína najmä kozmické katastrofy so záplavou meteorov, asteroidov, čiernych dier a nedostatkov peňazí. Najmä nedostatok obeživa predstavuje v tomto čase neodvratný atribút vesmírnej nedokonalej substancie, ktorý sa nedá najčastejšie prekryť ani čisto spirituálnym pôsobením okolkovaných osviežujúcich nápojov. Tie navyše azda najviac dráždia každú vládu, ktorá ich chce potom zdaniť, aby to nevyzeralo, že popri onej prírodnej sopečnej činnosti ona sama za nič na svete neurobí ani toľko.
Patria k tomu všetkému i zápchy na ľadom pokrytých cestách, tlačenice v obchodoch, deficit čečiny alebo imela. Nedá sa ani celkom dobre vyžalovať priateľom či známym, lebo na vašich problémoch sa iba úprimne smejú, veď sami majú spravidla oveľa väčšie. Napokon však vždy splyniem s davom ostatných nešťastníkov a začne mi byť zázračne dobre, ako každému, kto v nejakých problémoch nie je vyslovene a úplne sám.
Aj v čakárni u lekára je to tak. Alebo keď niekto v prítmí domova radostne čaká na pád vlády, a taká vláda napokon aj padne, no pritom sa tvári, akoby vôbec nepadla. Práve vtedy sú Vianoce nanajvýš užitočné, lebo zo sveta a problémov veľkej politiky odvedú svojho verného obyvateľa do najkrajšieho zákutia jeho krajiny, ktoré má každý vo svojej rodine, teda medzi svojimi najbližšími a naskrz láskavými a milými ľuďmi.
Kúsok prírody je aj v príbytku, s vôňou sviec, aj s leskom slnca, mesiaca a bludných hviezdičiek. Tajomný, nekonečný a strastiplný pohyb predvianočný sa zrazu premení na záplavu očakávaných dobrôt a tak je to nepochybne dobre. Veď sa spojí s čarom obradov a rituálov a napokon vyzradí, že za všetkým tým pechorením v skutočnosti, ktorá je v týchto chvíľach naozaj úplne neskutočná, stála – ostatne ako vždy – iba láska.
A iba ona má právo žiadať od človeka aj zúfalé činy a aj nekonečnú trpezlivosť; iba ona ospravedlní pomyselný prienik hojnosti do prirodzenej skromnosti alebo do dakedy povážlivo biednejšej každodennosti. Veď aj s tým kúskom smútku za tými, čo medzi nami už nie sú, aj s tým obrovským pochopením a súcitom s tými, ktorých náhla chorobná či horúčkovitá bolesť schvátila natoľko, že sa ich láska môže nateraz svojím hodvábnym závojom dotknúť iba letmo.
Čestne priznávam, že svet mi nikdy nebol celkom cudzí, no v tomto našom mi vždy bolo najlepšie. Až tak, že si s úctou pripomínam ostatných, teda vás, ktorí chcú pre iných isto iba to, čo ja. Preto vám želám priatelia: veľa zdravia a šťastia! Veľa, veľa lásky a spokojnosti!