Jeden z najväčších akciových fondov po zmene majiteľa dokonca znehodnotil peniaze svojich klientov až o 24 %. K tomu je potrebné ešte pripočítať infláciu vo výške 16 %, čím sa kumulatívne znehodnotenie penzijných úspor v tomto fonde za uplynulý rok vyšplhalo na 40 %. Dva uplynulé stratové roky v tomto fonde sporiteľom vymazali všetky zisky, ktoré fond získal od svojho vzniku v roku 2005. Výnosy fondov závisia od stratégie ich manažérov pri rozhodovaní o investovaní peňazí sporiteľov do aktív, v ktorých je predpoklad dobrého zhodnotenia prostriedkov.
Mnohí analytici bagatelizujú vlaňajšie katastrofálne výsledky DSS tým, že vinníkmi sú údajne samotní klienti uprednostňujúci ukladanie peňazí určených na život v starobe do dlhopisov. Tieto úročiteľné cenné papiere sú extrémne závislé nielen od solventnosti dlžníkov, ktorí si touto formou obstarávajú kapitál. Riadený bankrot Grécka, od ktorého uplynulo desať rokov, ukázal, že ani štátne dlhopisy nie sú správnym tromfom pre investície.
Dokonca aj dlhopisy s vysokou bonitou a úročením s pevnou sadzbou môžu priniesť investorom veľa nepríjemných prekvapení v prípade, ak od momentu ich vydania úrokové sadzby výraznejšie stúpnu. Dlhopisové fondy vyrábajú výnosy svojim klientom vtedy, keď úrokové sadzby klesajú a predtým vydané dlhopisy s vyšším úročením pri obchodovaní dražejú.
Krásnou ukážkou vplyvu preceňovania dlhopisov z dôvodu zmeny úrokových sadzieb sú rakúske štátne dlhopisy vydané v roku 2017 so splatnosťou 100 rokov a s fixným úrokom 2,10 percenta. V čase masívneho tlačenia peňazí zo strany ECB a pumpovaním týchto peňazí pri záporných úrokových sadzbách komerčným bankám formou kvantitatívneho uvoľňovania (2020) sa uvedené dlhopisy obchodovali až za 223 %, presne pred rokom v januári 2022 za 155 %, pričom dnes sa obchodujú na burze cenných papierov vo Viedni za 81 %.
Kto do nich investoval hneď pri ich vydaní a predvídavo ich v roku 2020 predal, kráľovsky zarobil. Pri investícii 100-tisíc eur predstavujúcich menovitú hodnotu jedného dlhopisu mohol zarobiť 123-tisíc eur. Takýto investičný husársky kúsok pri štátnych dlhopisoch nemá vo svete asi obdobu.
Nakladanie s peniazmi odloženými po dobu desiatok rokov na financovanie spotreby v čase staroby pripomína čoraz viac plavbu plachetnice na rozbúrenom mori. Namiesto vrtochov prírody ale pôsobia politické a ekonomické faktory s nevyspytateľnými odhadmi budúceho vývoja. Štáty sveta dlhodobo zápasia s deficitmi verejných financií, pričom nikto nepočíta s variantom zrútenia ekonomiky pod ťarchou nezvládnutia splácania záväzkov. Staré dlhy sa iba prekrývajú novými dlhmi.
Východisko v investičnej dileme neprinášajú v čase stupňovania geopolitických rizík a výdavkov na zbrojenie ani akcie. Firmy sú nútené vzdať sa výhodných dodávok súčiastok dovážaných z krajín s nízkymi nákladmi. Zároveň čelia astronomickým účtom za energie. Prudký pokles svetových akciových indexov v uplynulom roku ukazuje, že k optimistickým víziám je ešte ďaleko.