Nová forma pravicových prevratov pre 21. storočie

V uplynulom roku otriasli Latinskou Amerikou viaceré udalosti. Na Haiti a v Salvádore opäť hrozili vojenské intervencie, Kolumbia má po prvý raz ľavicového prezidenta (Gustavo Petro), Honduras dokonca ľavicovú prezidentku (Xiomara Castrová de Zelaya), v čilskom referende neprešla nová ústava, Peru je zmietané krvavými nepokojmi, odkedy prezident Pedro Castillo v decembri rýchlosťou svetla skončil za mrežami.

17.01.2023 14:00
debata (1)

Po neúspešnom atentáte na bývalú argentínsku prezidentku Cristinu Fernándezovú Kirchnerovú priniesla Argentína z majstrovstiev sveta vo futbale do Latinskej Ameriky konečne zlato po potupne dlhých dvadsiatich rokoch, čo je dlhšie ako ktorýkoľvek interval medzi udelenými Nobelovými cenami za literatúru pre autorov (a autorku) zo subkontinentu.

Ale, pravdaže, najviac pozornosti sa dostalo prezidentským voľbám v Brazílii, kde sa do úradu opätovne dostal Inázio Lula da Silva. Jeho ultrapravicovému predchodcovi Jairovi Bolsonarovi nestačili ani roky rasistickej antisociálnej propagandy v mene svojráznych evanjelikálnych výkladov Nového zákona, ktoré do Brazílie postupne pozavliekali všakovaké sekty zo severu, aby krajinu presvedčil. Treba však povedať, že Lula zvíťazil len o kávové zrnko.

Bolsonarovi prívrženci sa nikdy netajili obdivom k útoku na washingtonský Kapitol pred dvoma rokmi a Bolsonaro samotný má po všetkých stránkach v obľube „zostrih á la Trump“. Nedlho po tom, ako sa tesne po voľbách nenápadne vytratil do centra pravicovej reakcie v Orlande na Floride, jeho prívrženci zaútočili na prezidentský úrad Palácio do Planalto. Medzitým bol pre podozrenie z osnovania prevratu zadržaný bývalý Bolsonarov minister Anderson Torres a v súvislosti s neobjasnenou vraždou sociálnej aktivistky Marielly Francovej na začiatku Bolsonarovej vlády sa hovorí o priamej väzbe na Bolsonarovu rodinu.

Podľa niektorých juhoamerických autorov ide o novú formu „svätej vojny“. Ňou sa zväčša bieli prisťahovalci ohrození možnosťou rovnakých práv pre historicky znevýhodňovaných obyvateľov inej farby pleti pokúšajú udržiavať koloniálny status quo.

Po ďalšie, pravicové štátne prevraty po demokratických voľbách nie sú v Latinskej Amerike novinkou; v 20. storočí sa dodržiaval vzorec, že armáda obsadila štátne úrady a zadržala alebo zabila ľavicových vodcov (Nikaragua, Čile, Argentína, Paraguaj). Od 21. storočia však dominuje impeachment alebo útok na úrady zo strany extrémistických hôrd, posilňovaných vopred upevnenou normou politického násilia a organizovaných internetovými možnosťami. Cieľ je vždy rovnaký – zabrániť, aby bola pri moci antirasistická ľavica.

Očividne najvšeobecnejšie platné pozorovanie zverejnil argentínsky psychoanalytik a spisovateľ Jorge Alemán: „Existuje sociologická mutácia, ktorá je výsledkom mnohých rokov pôsobenia neoliberálnych nástrojov.“ Pokus o prevrat v Brazílii je tak ako v USA nielen podľa neho súčasťou celosvetového obratu ku krajnej pravici v dôsledku zásahov neoliberálnej politiky do toho, čo sme tradične nazývali demokraciou.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Brazília #Argentína #ľavica #Latinská Amerika #vojenská chunta
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy