Zatiaľ čo sa pozornosť politikov, energia aj peniaze sústreďujú na krátkodobé problémy – rast cien súvisiaci s ruským útokom na Ukrajinu, hospodárska kríza – unikajú nám dlhodobé riziká. Podľa Správy o globálnych rizikách, vychádzajúcej z hodnotení viac ako 1 200 expertov, bude väčšina z nich v horizonte desiatich rokov súvisieť s degradáciou životného prostredia.
Na prvých štyroch miestach dominujú enviroriziká: neschopnosť spomaliť klimatické zmeny a prispôsobiť sa im, prírodné katastrofy a extrémy počasia, kolaps biodiverzity ekosystémov. Piatym je rozsiahla a nedobrovoľná migrácii, ktorá koniec koncov tiež súvisí s následkami zmeny klímy (hladomor, politická nestabilita).
Varovania pred bezprostrednou hrozbou globálnej klimatickej katastrofy nie sú žiadnym alarmizmom. Nie je to problém, ktorý stačí riešiť o niekoľko rokov. Minulý rok priniesol rekordné teploty a extrémy počasia. Krajiny v širokom páse od Iránu cez Pakistan, až po Austráliu boli postihnuté záplavami. V regióne Afrického rohu a na západe Spojených štátov a v strede Južnej Ameriky zas pokračovali rekordné suchá. V prvej polovici roka zasiahli aj Európu vrátane Slovenska.
V roku 2023 bude pravdepodobne ešte horšie. Tri roky ovplyvňoval planetárnu klímu fenomén (periodicky a opakujúca odchýlka v systéme prúdenia v Tichom oceáne) La Niña, ktorá väčšinou znižuje priemerné globálne teploty. Túto jar by ho mal nahradiť El Niño, ktorý, naopak teploty zvyšuje. Rok 2023 sa tak môže veľmi dobre stať najteplejším zaznamenaným. Nie len to: môže sa stať prvým rokom, v ktorom globálne otepľovanie prekročí hranicu 1,5 stupňa Celzia.
V ďalších rokoch môže priemerná teplota na Zemi zas klesnúť. Výkyvy sú normálne, dôležitý je (bohužiaľ rastúci) trend. Napriek tomu to nie je triviálna udalosť. V tomto a v nasledujúcich rokoch môžeme očakávať ešte horšie extrémy počasia. Podľa vedcov môžu teploty v niektorých oblastiach vystúpiť na 55 stupňov. V Európe môžeme čakať vlny štyridsaťstupňových horúčav. Dlhé suchá vyvolajú ešte ničivejšie požiare. A zrážky, ktoré na Zem nakoniec spadnú, budú mať často formu obrovských prívalových dažďov, ktoré ešte viac zničia krajinu.
Okrem toho o potrebe udržať otepľovanie pod 1,5 stupňa sa nehovorí bez príčiny. Podľa vedeckého konsenzu je to bezpečná hranica, za ktorou sa výrazne zvýši riziko kolapsu planetárnej klímy. Zmeny budú náhle, výrazné, nebudeme mať čas a prostriedky ich nielen zadržať, ale ani sa im prispôsobiť. Dôvodom je, že planéta môže dosiahnuť bod zlomu.
Môže ich byť viacero. Náhla zmena vodného cyklu. Roztopenie permafrostu či obrovské požiare, ktoré uvoľnia do atmosféry množstvo skleníkových plynov. Náhly pokles schopnosti oceánov absorbovať CO2 z atmosféry či jeho uvoľnenie zo sedimentov na dne morí. V takom momente sa klimatická zmena vymkne spod kontroly. Už nebude stačiť nevypúšťať skleníkové plyny, na stabilizáciu bude treba znižovať ich množstvo v atmosfére. Na niečo také v masovom meradle nebude mať ľudstvo možnosti alebo politickú vôľu.