Správanie budúceho českého prezidenta nakoniec väčšmi ovplyvní ústava a protokol než jeho plány, predsavzatia či predvolebné sľuby. Či už vyhrá Pavel, alebo Babiš, pôjde na európskej šachovnici o pešiaka z periférie, na ktorého názor budú silní hráči sotva zvedaví.
Lenže, hoci je z hľadiska budúcnosti českých voličov nepodstatné, koho si zvolia, lebo o ich osude sa rozhodne v Bruseli, vo Washingtone a v Moskve, nič to nemení na tragikomédii, ktorá ich čaká v druhom kole prezidentskej voľby. Ani historicky najvyššia volebná účasť nezabránila tomu, že sa kandidátom pravicových mestských demokratov, inteligentov, umeleckej smotánky a eurounionistov stal „polepšený“ komunistický rozviedčik, zatiaľ čo ľuďom práce, vidiečanom, ľavým a pravým vlastencom a euroskeptikom nezostáva nič iné, než podporiť miliardára, bývalého komunistu a údajného spolupracovníka ŠTB, ktorý je v opozícii iba omylom.
Za absurditu, keď jedna strana sama seba presviedča, že drsný kapitalista je vlastne ľudomil, kým druhá strana sa tvári, že uniformovaný karierista vráti na Pražský hrad étos Václava Havla, môže atmosféra slepej nenávisti. Tou si „elity“ kompenzujú frustráciu z volebných triumfov vidieckeho plebsu, a „plebs“ sa nenávistne vymedzuje voči arogantným elitárom, a špeciálne voči namysleným Pražanom.
Kvôli tejto vzájomnej nenávisti budú musieť voliči v Česku vypiť do dna kalich horkosti, hoci súdnemu pozorovateľovi je jasné, že v tejto fraške všetci prehrajú, bez ohľadu na to, kto vyhrá. Lenže taká už je zákonitosť dvojkolovej priamej voľby, moderovanej médiami, ktoré z výberu hlavy štátu robia zábavnú reality šou a prilievaním oleja do ohňa si zlepšujú sledovanosť. Taktizujúci občan, ktorý v obave z prepadnutia hlasu redukuje voľbu na favoritov, je ľahkou korisťou novinárov, ktorí určujú, kto nemá šancu, a tým mu nepriamo vnucujú svojho koňa.
Pikantnosť nadchádzajúcej voľby pobavene glosuje bývalý predseda českých komunistov: „V prvom kole prezidentskej voľby boli traja bývalí členovia KSČ (nie KSČM), v druhom kole sú dvaja členovia. Ukazuje sa, aká prezieravá bola kádrová politika KSČ. Jeden bol vtedy a je i dnes obchodník, ten druhý stále bojuje, iba mení za žold nepriateľa.“ Tridsať rokov po zmene režimu už však volič prezieravosť kádrovej politiky KSČ nerieši. Slogan tých pravých českých demokratov, ktorí túžia mať za prezidenta generála, znie: „Praha a láska zvítězí nad vsí a nenávistí.“
Favoritom českej prezidentskej voľby je kandidát vlády a provládnych médií. Ak sa však stane prezidentom, nebude to vďaka jeho vojenským zásluhám a politickému talentu. Rozhodne averzia jeho voličov na Andreja Babiša a predovšetkým averzia na Babišových voličov. Česká politická scéna žije už desať rokov programom Antibabiš, ktorý je obdobou slovenského Antifico. Je to program vychádzajúci z presvedčenia, že medzi temnou súčasnosťou a idylickou budúcnosťou stojí jediný človek, ktorého sa treba zbaviť.