Ak na nepokojnom politickom Slovensku nepochybne chýbala práve jej strana, potom názov tejto strany nemohol chýbať menej, čo celkom prirodzene vyvolávalo medzi voličmi nervozitu.
Strana dostala pozoruhodný názov Jablko a má šancu primerane spájať Západ s Východom, no aj Juh so Severom. Názov sa síce veľmi podobá na takú tú politickú stranu v Rusku, ktorá sa už asi tridsať rokov volá „Jabloko“, ale skutočným Jablkom by naozaj mohla byť iba po preložení jej ruského názvu do slovenčiny, prípadne po preložení celej tej ruskej liberálnej strany na Slovensko. To v súčasnej zahranično-politickej situácii, našťastie, vôbec nie je možné.
Každý sa môže oprávnene domnievať, že by to neprešlo ani cez slovenského ministra obrany v demisii Jaroslava Naďa, ktorý v poslednom čase citlivo bdie nad takýmito ruskými imperialistickými úchylkami. Takže onej nešťastnej ruskej politickej strane už nepomôže ani to, že má skoro na chlp rovnaký politický program ako nová strana Nicholsonovej, naopak – tá je pred ňou zatiaľ bdelo a úplne dostatočne chránená.
Je samozrejmé, že strana nadobúda významný kultúrny, religiózny a symbolický zástoj, lebo biblické ovocie zo stromu poznania sa v oblasti výtvarného umenia konvenčne zobrazuje práve jablkom. Hneď na to má strana aj vedecký zástoj, lebo skvelý anglický fyzik Isaac Newton nebol vôbec padnutý na hlavu a keď mu, naopak, na hlavu náhodou padlo jablko, hneď vedel, čo si má o tom myslieť. Na svet tak prišla zemská príťažlivosť, o ktorej predtým nikto nechyroval, azda okrem nemeckého astronóma Johannesa Keplera.
Jablko bolo v tejto teoretickej situácii mimoriadne dôležité, lebo napríklad fyzikom z južných krajín, totiž s iným typom ovocia, sa po tom, čo im napríklad z výšky 25 metrov padol na hlavu trojkilogramový kokosový orech, nikdy nepodarilo – najčastejšie z čisto osobných dôvodov – dotiahnuť tento pozoruhodný objav až do konca.
Mnohé by isto vedeli o ďalších súvislostiach s jablkom prezradiť aj tí, čo všade chodia s takým tým „nahryznutým“ notebookom. Vysvitlo tiež, že po rokovaniach s príslušnými ľuďmi sa predsedníčkou v jej novej politickej strane môže stať iba sama Nicholsonová, len sa ešte musí v príhodnej chvíli zvoliť.
Našťastie však tieto problémy prezieravo uzemnila odkazom na jablkový koláč, čo možno pochopiť ako poukaz na neskryté vlastenectvo. „Mamkin jablkový koláč“ je totiž atribútom jednoduchého vlasteneckého voliča v americkej humoristickej literatúre v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Táto postava sa vyznačuje názorom, že „ľahké ženy a zlodeji by nemali mať volebné právo“.
Volič to teda nebude mať v budúcnosti ľahké ani s Jablkom v jeho voličskej mysli. Ak sleduje bohaté slovenské politické spektrum, môže si už teraz klásť otázku ako poľský aforista Stanisław Jerzy Lec: „A čo keď si ma Boh vybral za ateistu?“