Tieto sa síce postupne do roku 2025 znížia na jedno percento ročne z majetku sporiteľa, ale spolu s inými ostatnými obvykle skrytými poplatkami dokážu poriadne oholiť peniaze dobrovoľne odkladané na obdobie staroby. DDS tak slúži často ako prietokový ohrievač, pretože klienti sa snažia prostriedky čo najskôr dostať vyplatené a nečakať na ich diskutabilné zhodnocovania v rôznych fondoch.
Za uplynulý rok 2022 bolo hospodárenie fondov DDS zdecimované výrazným poklesom akciových trhov aj poklesom cien dlhopisov. Straty sporiteľov boli v mnohých prípadoch až dvojciferné a správcovia fondov za mizerné hospodárenie mali dostať oveľa menej, ako si účtujú v súčasnosti.
Do roku 2011 sporitelia v treťom pilieri mali na výber nielen sporenie v DDS, ale mohli si na dôchodok odkladať peniaze aj v alternatívnych dlhodobých investíciách vo forme účelových vkladov v bankách s viazanosťou aspoň desať rokov alebo v životnom poistení. Štát ich pritom motivoval na sporenie znížením daňového základu pri ročnom zúčtovaní dane z príjmu v prepočte cca 400 eur. Dnes je to pritom už len 180 eur, čím sporiteľ ušetrí na dani maximálne 34 eur ročne. Dobrovoľné sporenie na penziu prostredníctvom dlhodobých sporiacich účtov bolo v niektorých bankách úročené až 4 % ročne.
ECB postupne opúšťa doterajšiu politiku extrémne nízkych úrokov, čo sa postupne prejavuje aj v ponuke niektorých menších bánk so sídlom na Slovensku pri úročení termínovaných vkladov a sporiacich účtov. Výnimkou nie sú ani úrokové sadzby vyššie ako 3,5 % ročne. Aj keď tieto nedokážu poraziť znehodnocovanie úspor infláciou, sú lepšou voľbou ako investície do DDS so zápornými výnosmi, ktoré boli nepríjemnou realitou tohto sporenia aj v minulosti. V roku 2021 sa napriek pandémii sporeniu v treťom pilieri celkom darilo, keď viaceré z nich dosiahli zhodnotenie kapitálu aj viac ako šesť percent ročne.
DDS v súčasnej podobe nevytvára úspory na zmysluplný doplnkový príjem v starobe. Štát by mal preto podstatne viac zostrihať maximálne poplatky správcov fondov, najmä v období, keď sa namiesto výnosov klientom peniaze z akýchkoľvek dôvodov znehodnocujú. Okrem toho je potrebné, aby sporitelia boli oslobodení od platenia dane z príjmu a zdravotných odvodov z príspevkov zamestnávateľov. Pokiaľ v ČR sú tieto oslobodené v prepočte až do výšky cca dvoch tisíc eur ročne, u nás to nie je ani jediný cent.
V každom prípade, platiť dane a odvody z peňazí takto hradených zamestnancom dnes a užívať si ich až v čase staroby o niekoľko desiatok rokov je odstrašujúcim príkladom toho, ako nemá vyzerať dlhodobá tvorba finančných rezerv na starobu.
DDS sa vôbec neoplatí zamestnancom, ktorým na tretí pilier neprispieva zamestnávateľ. To isté sa týka aj živnostníkov či umelcov v slobodnom povolaní. Daňová výhoda je totiž zanedbateľná, čo spolu so slabými až zápornými výnosmi a vysokými poplatkami upevňuje presvedčenie, že samotný model tohto sporenia je na Slovensku len politickou marketingovou fraškou pre naivných sporiteľov.