Značná publicita sa dostala aj expertízam pracujúcim s „tvrdými dátami“. Ukazovali spomalenie hospodárskeho rastu Slovenska a zaostávanie za Českom a za ďalšími krajinami v druhej dekáde 21. storočia. Politici bývalej koalície a novinári ich spomínali v nejednej diskusnej relácii. Fakty o spomalení rastu Slovenska za vlád ich úhlavného politického súpera boli aspoň malou útechou za utŕženú politickú ranu. Aj keď, a to iste vedeli, expertízy odhaľujúce sociálnych demokratov ako brzdu rastu, sa neobjavili s cieľom pofúkať odvolanej vláde rozbité ego.
Takéto grafy opierajúce sa o tvrdé údaje vedia byť rukavicou hodenou na férový diskusný súboj. Súboj, v ktorom budú proti týmto faktom postavené ďalšie spoľahlivé fakty ukazujúce glorifikovanú prvú dekádu tohto storočia v inom svetle.
Rukavicu však nik nezdvihol a téza o zaostávaní Slovenska za vlád Smeru je na najlepšej ceste zľudovieť. Už dnes ju mladšia novinárska generácia opakuje ako fakt. Zabudlo sa už na debatu na konci prvej dekády, do ktorej boli zapojení nositelia Nobelovej ceny, že HDP je príliš úzkym pohľadom na vývoj životných podmienok a posudzovať seriózne rozvoj či zaostávanie vyžaduje kombinovať viacero druhov ukazovateľov.
K expertízam zjednodušujúcim pohľad na Slovensko prostredníctvom údajov o raste HDP sa však nik nevyjadril. Predstavitelia opozície ich prešli mlčaním, spoločenskí vedci tiež, aj keď sa mnohí neskláňajú pred HDP ako zrkadlom reality. Tézu o spomalení rastu ako znaku nášho zaostávania opakovala v diskusnej relácii aj bývalá premiérka, profesorka sociológie, ktorá mohla z rukáva vysypať početné argumenty a čísla, ktoré o životných podmienkach a možnostiach ľudí na Slovensku dávajú iný obraz.
Uznám, že v diskusných reláciách nie je žiaduce zaplietať sa do štatistík a zasypávať verejnosť hromadou percent či indexovaných údajov. Ale aj pár by možno stačilo na ukázanie, že Slovensko nebolo v uplynulej dekáde zabrzdené, aj keď nerobilo reformy podľa miklošovsko-dzurindovských receptov.
Je fakt, že v ťažkom roku 2000, keď sa spúšťali deregulácie cien energií, ktoré na kolená zrážali aj mnohé veľké podniky, sme dosahovali 62,3 % českej úrovne HDP v prepočte na obyvateľa, v roku 2010 to bolo 84,3 % a v roku 2019 86,5 % . To, že oproti Česku spomaľujeme, však spochybňuje porovnanie roku 2010 a 2019. V Česku v tomto období narástol HDP na obyvateľa o 22,9 % a na Slovensku o 26,6 %. Z tohto štatistického uhla pohľadu sa veru nemáme za čo hanbiť.
Tieto a ďalšie údaje, ktoré by porovnávali vývoj hospodárskej a sociálnej situácie na Slovensku z rôznych uhlov, však v januárových dátových reflexiách chýbali. Opieranie sa o jediný údaj ako o najdôležitejšie svedectvo má potom jediný efekt: pomáha obnovovať česť dávno vyhasnutým transformačným hviezdam Dzurindových vlád a tým, ktorí úspech vládnutia posudzujú len podľa takýchto hrubých mier, zametať cestu k našej voličskej priazni.