Zmeškaný vlak priemyselnej transformácie

Už pár mesiacov bije európsky priemysel na poplach: ak nedostane verejnú podporu, hrozí zatváraním. Bezprostredným problémom sú vysoké ceny energií. Vážnejším je však udržanie konkurencieschopnosti.

25.01.2023 14:00
debata (3)

Problém s cenami energií by mohla Európa v tomto roku zvládnuť. Odpútanie sa od ruských energetických dodávok prebieha úspešnejšie, než sme čakali. Reforma trhu s elektrinou by zasa mohla stabilizovať jej cenu, odpútať ju od burzovej ceny zemného plynu.

Horšie je to s dlhodobým zaostávaním európskych firiem v kľúčových digitálnych a zelených investíciách. Spojené štáty nalejú do zelených priemyselných technológií 369 miliárd dolárov. Podporujú domácu produkciu čipov a ďalších digitálnych technológií. Iným spôsobom, no nie menej intenzívne, podporuje z verejných peňazí firmy Čína. Európe tak hrozí, že stratí globálnu konkurencieschop­nosť – nehovoriac o environmentálnych nákladoch pomalšieho prechodu na zelené technológie.

Európska únia nemá federálny rozpočet, z ktorého by mohla poskytnúť porovnateľnú pomoc. Nerozhoduje ani o priamych firemných daniach, nemôže dať daňové úľavy. Prvou reakciou tak bolo rozhodnutie uvoľniť pravidlá štátnej pomoci. Inak povedané, vlády môžu štedrejšie podporovať domáci priemysel (zelené a digitálne technológie). Rovnaký nástroj použila únia aj pri iných (hroziacich) krízach, naposledy pandemickej.

Problémom je, že nie každá vláda má rovnaké fiškálne možnosti. Niektoré vedia ponúknuť väčšiu pomoc, iné takmer žiadnu. Dokazujú to aj dáta: nemecké firmy dostali viac ako polovicu celkovej štátnej (národnej) pomoci v EÚ, hoci predstavujú len 27 percent európskeho priemyslu. Francúzske firmy dostali od svojej vlády štvrtinu, hoci tvoria 11 percent európskeho priemyselného potenciálu. Spoliehanie sa na národné nástroje tak len prehlbuje rozdiely medzi európskymi ekonomikami.

Počas pandemickej krízy preto európske krajiny dohodli nástroj, ktorý môže nerovnováhu zmierniť. Fond obnovy, špeciálny rozpočet financovaný zo spoločného dlhu, de facto presúva peniaze z „bohatších“ častí únie slabším ekonomikám.

V súčasnej kríze však podobný fond pravdepodobne nevznikne. Niektoré krajiny (Nemecko, Holandsko a ďalšie) sú proti vytvoreniu ďalšieho nástroja transferov. Spoločný európsky fond, ktorý by mala navrhnúť Európska komisia, tak podľa všetkého nebude tvorený novými peniazmi, ale ich presunutím z iných, už existujúcich zdrojov. Napríklad eurofondov a plánu obnovy.

Takto vytvorený fond bude výrazne menší, než sumár pomoci poskytovanej národnými vládami. S prehlbovaním rozdielov medzi silnejšími a slabšími ekonomikami v EÚ tak veľa neurobí. Okrem toho, presúvanie peňazí z eurofondov či plánu obnovy a ich nové použitie je administratívne náročný proces. Niektorým krajinám ide lepšie, iné – vrátane Slovenska – pravidelne prepadajú. Stačí sa pozrieť na osud nevyčerpaných a presúvaných eurofondov.

Ak prirátame prostredie politickej nestability a predčasných volieb, hrozí, že zmeškáme aj tento vlak zelenej a digitálnej transformácie.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #priemysel #Plán obnovy EÚ #európska ekonomika