Ak však objektívne vychádzame z faktu, že mnohí z nich za obdobie troch rokov ešte stále nestihli pochopiť, že už vlastne sú vo vláde a majú nejako zmysluplne spravovať krajinu, potom možno tento termín považovať jednoznačne za takpovediac šibeničný.
Do toho vstupuje ďalší nepredvídaný a rušivý faktor, ktorým bolo decembrové odvolanie vlády. Pre takého obyčajného človeka z tohto bohumilého prostredia to predstavuje predovšetkým enormné majetkové náklady, totiž v podobe veľkých vedier či skôr lavórov silnej čiernej kávy a prinajmenšom strmej vrchoviny cigaretových ohorkov, ktoré síce niekedy napomáhajú rozvoju pomerne mdlej duševnej činnosti, lenže táto z lekárskeho hľadiska tiež nemôže byť nepretržitá.
V prehnanom množstve by totiž akosi spätne viedla opäť iba k pôvodnému útlmu a beznádejnej apatii, ba azda aj k neželateľnej depresii, spôsobovanej nepríjemnou predstavou o strate spoločenskej prestíže a aj rozmanitých vládnych pôžitkov.
Cieľom všetkých argumentov v prospech dlhšieho zotrvania v príslušných funkciách je pre vládu v demisii jednoduchá skutočnosť, vyjadrovaná jej početnými rečníkmi tézou „že sa na tom tak dohodli“. To je veľmi vážny dôvod a zatiaľ s ním nepohol ani jeden novinár. Najhlbšie nebezpečenstvo nejakého skoršieho termínu predčasných volieb uviedla v televíznej debate poslankyňa za stranu SaS Anna Zemanová, ktorá upozornila, že tento posun by predstavoval vlastne rozvrat medzinárodných vzťahov.
To je pravda. Veď ak napríklad niekde v Kamerune (ide o vymyslený príklad) budujú diaľnicu, potom by po skorších predčasných voľbách na Slovensku jej výstavba dopadla ako doterajšie budovanie nových nemocníc na Slovensku a obe krajiny by sa mohli už iba obviňovať zo vzájomnej nežičlivosti. „Vôbec to nie je až tak neskoro, lebo tam budú dva letné mesiace, keď vláda nerokuje, parlament nezasadá, čiže predĺženie bude len mierne. Je to v podstate jeden pracovný mesiac oproti júnu. Dôležité je, že takto bola urobená dohoda,“ vysvetlil aj jej šéf Sulík po hlasovaní v parlamente. Teda aj s tým, že treba ešte pozatvárať nejakých ľudí.
Pri tých zatváraniach sa pozastavili rovnako predseda OĽaNO Igor Matovič a predseda Sme rodina Boris Kollár. Dokonca v akejsi svojráznej a zhodne sformulovanej inovatívnej politologickej „koprofágii“ vcelku brilantne a s osobným zanietením opisovali činnosť análnych zvieračov u jednotlivých predstaviteľov opozície, ktorá vo všeobecnosti „robí iba cirkus“. Ide o neskryté posolstvo, ktoré nanajvýš optimisticky nasvedčuje tomu, že v koalícii naďalej prebieha bohatá vzájomná výmena jej všetkých dvoch myšlienok a asi ani v budúcnosti neustane.
Veď ako múdro skonštatoval poľský aforista Stanisław Jerzy Lec: „V dobe temna je ťažké schovať sa do tieňa.“