Pôvodne sa uvažovalo, že spoločná mena – československá koruna – bude platiť do 30. 6. 1993. Pod ťarchou enormného presunu Kčs zo Slovenska do Česka v obavách, že Sk bude oveľa slabšia ako česká koruna (Kč), nakoniec došlo k urýchlenému nahradeniu Kčs za meny novovzniknutých štátov.
Tridsať rokov samostatnej koruny vytvára priestor pre obzretie sa za vývojom našej meny. Československá koruna má za sebou niekoľko rozvodov a opätovných spájaní. Najhoršie obdobie zažila pri rozpade ČSR v roku 1939 a inflácii spôsobenej menovým i hospodárskym vazalstvom Protektorátu Čechy a Morava a v menšej miere aj Slovenského štátu v rokoch 1939–1945. V roku 1945 pri obnovení ČSR všetky úspory obyvateľstva boli predmetom viazaných vkladov a každý občan začínal na jeseň 1945 iba s hotovosťou 500 Kčs.
Veľkou menovou tragédiou bola peňažná reforma z 31. 5. 1953, keď počas jedinej noci prišli obyvatelia našej krajiny takmer o všetky svoje úspory. Vtedy výhodným kurzom 1:5 mohli totiž na novú menu vymeniť maximálne 5-tisíc Kčs na osobu.
Ďalším útokom na úspory obyvateľstva bola vlna devalvácií Kčs v rámci prechodu na trhovú ekonomiku spojenú s liberalizáciou cien a postupnými krokmi ku konvertibilite meny. Iba za jediný rok 1991 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o viac ako 60 %. To viedlo k prudkému zníženiu životnej úrovne obyvateľstva a znehodnoteniu úspor odložených prevažne na vkladných knižkách a termínovaných vkladoch.
Československo bolo v rokoch 1953 až 1989 krajinou s najnižšou priemernou mierou inflácie, nižšou ako jedno percento ročne. Cenou za túto stabilitu spojenú s nízkym zadlžením krajiny bol umelo nadhodnotený kurz Kčs k voľne vymeniteľným menám a nedostatočná ponuka tovarov v obchodnej sieti.
Posledným extrémnym menovým šokom bol rozpad Česko-Slovenska a rozdelenie meny na Kč a Sk. Úspory a úvery boli automaticky prepočítané na nové české alebo slovenské koruny kurzom 1:1. Iné to však bolo s hotovosťou v Kčs. Staré Kčs si obyvatelia mohli vymeniť za okolkované koruny (Sk) len do výšky 4-tisíc Kčs na osobou. Lehota na výmenu trvala vo februári 1993 iba týždeň. Ostatné im zväčša prepadli bez akejkoľvek náhrady, pretože existovalo veľmi málo výnimiek, keď NBS umožnila dodatočnú výmenu Kčs za okolkované koruny.
Pre novovzniknuté štáty boli prepadnuté peniaze mimoriadnym ziskom, ktorý uvádzali v bilancii menovej odluky. Nešťastníkmi boli majitelia úspor, ktorí našli zabudnuté Kčs po skončení menovej odluky. Tieto už boli úplne bezcenné. Výnimkou boli bankovky v hodnote 10 Kčs a mince, ktoré dočasne naďalej platili v oboch častiach rozdelenej ČSFR.
Ak by sme dodnes mali na Slovensku vlastnú menu, platili by sme za jednu Kč asi 1,25 Sk. Slovensko získalo 1. 1. 2009 ako prvá krajina v rámci štátov V4 možnosť profitovať zo zavedenia eura. Túto príležitosť sme bohužiaľ nevyužili a v porovnaní s ČR sme čoraz viac, nielen z pohľadu životnej úrovne, chudobnejším susedom.