V spoločnej správe oboch výborov sa navrhujú nielen legislatívno-technické úpravy, ale aj vecné zmeny s dôsledkami. Medzi navrhovanými úpravami je prechodné zníženie valorizácie životného minima. Oproti navrhovanej zmene ministerstvo práce valorizovať životné minimum medziročným rastom životných nákladov nízkopríjmových domácností, výbor pre sociálne veci navrhuje valorizovať len 80 percentami tohto rastu.
Dôvodom nie je starosť o to, aby možnosť „jedného teplého jedla denne, ošatenia a prístrešia“, ktorú podľa zákona máme zabezpečovať najchudobnejším, bola reálna. Za návrhom je potreba chrániť verejné zdroje. Podľa spoločnej správy by ministerstvom navrhovaná zmena mala za následok „rapídne zvýšenie finančných prostriedkov potrebných na financovanie predmetných dávok a príspevkov“.
Výdavky na pomoc v hmotnej núdzi predstavujú len zanedbateľné percento z celkových výdavkov na sociálnu ochranu. A návrh novely má aj šetriace zámery: základnú dávku si dospelí členovia domácnosti naďalej musia odrobiť a odmietnutím ponuky práce prídu o dávku alebo sa im drasticky zníži. Zo systému príspevkov sa vyraďuje (vraj pre nízku kontrolovateľnosť) aj aktivačný príspevok, ku ktorému sa ľudia v núdzi dostanú len cez opatrenia služieb zamestnanosti.
O navýšenie zdrojov na prežitie sa zas postarajú európske fondy a daňoví poplatníci z iných štátov EÚ. Ako poznamenal minister školstva v súvislosti s asistentmi učiteľa, ktorí už minimálne desaťročia mali byť financovaní nie projektovo, ale štandardne z verejného rozpočtu, „nebolo by rozumné zahodiť takú možnosť“.
Šetriť verejné zdroje ministerstvo práce chcelo aj vyradením príspevku na nezaopatrené dieťa. Tento príspevok, na ktorý majú nárok rodičia detí, ktoré navštevujú predprimárne a základné vzdelávanie, bol pri svojom zavedení zamýšľaný ako náhrada za daňový bonus, na ktorý rodičia bez pracovného príjmu nemali nárok. Samozrejme, na rozdiel od školskej dochádzky detí poberateľov daňového bonusu sa pri nároku na tento príspevok dochádzka detí prísne sleduje a v prípade nedodržania podmienok je príspevok odňatý. Vďaka námietkam komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a Generálnej prokuratúry sa tento zámer podarilo odvrátiť a ministerstvo príspevok vrátilo späť do zákona.
Nie som si istá, či nejde len o dočasné odvrátenie zhoršenia situácie chudobných detí a či sa nejakou príčinlivou poslaneckou pripomienkou tento príspevok opäť nezruší. Koalícia aj opozícia vedia vyrukovať s tým, že príspevok je nespravodlivý a deti pracujúcich rodičov nič podobné nedostávajú. Ktovie, či by pomohlo viac článkov o hladných deťoch, ktoré sa v škole nevedia sústrediť, alebo o deťoch, ktoré do školy nemôžu ísť, lebo rodičia nemajú na šampón odstraňujúci zavšivavenie.
Ak aj výbor pre sociálne veci prejavuje viac citlivosti k rozpočtovým otázkam ako životnej situácii najchudobnejších, na optimizmus zostáva málo miesta.