Bežné komerčné banky sú závislé od politiky centrálnych bánk, ktoré určujú pravidlá hry vo svete financií. Najmä prostredníctvom nastavenia úrokových sadzieb, povinných minimálnych rezerv komerčných bánk uložených v centrálnych bankách a podmienok, za ktorých odkupujú úročiteľné cenné papiere s požadovanou bonitou. Centrálne banky dnes postupne pod ťarchou vysokej inflácie zvyšujú základné úrokové sadzby a čiastočne obmedzujú objem a okruh cenných papierov, ktoré odkupujú, alebo aspoň prijímajú ako zábezpeku pri refinancovaní finančných spoločností.
Ešte donedávna centrálne banky peniaze doslova rozdávali tým, že nastavili záporné úroky pri odkupovaní štátnych dlhopisov. Štáty, ako aj komerčné banky a lízingové spoločnosti tak centrálnym bankám mali splatiť oficiálne menej, ako si požičali. Táto anomália umožňovala kapitálový doping pre verejné financie, firmy i jednotlivcov. Záporné úroky vytvárali krátkozrakú ilúziu blahobytu, ktorý mal byť sprevádzaný hospodárskym rastom, zvyšovaním produkcie tovarov a služieb, ziskovosťou podnikov a blahobytom obyvateľstva. Boli naštrbené základné poučky ekonómie, najmä pokiaľ išlo o riziko inflácie.
Čierne scenáre vyvrcholili v roku 2022 eskaláciou napätia ústiaceho do vojny na Ukrajine, nevyhnutnou rozlúčkou so zápornými úrokmi a zvyšovaním úrokov. Nízke úrokové sadzby vytvorili už pred pandémiou a ruskou inváziou na Ukrajinu rozbušku v podobe extrémneho nárastu cien nehnuteľností, bublín na akciových a komoditných trhoch. Takáto reakcia trhov sa dala pritom očakávať, lebo lacné peniaze sa stali eldorádom politikov, ktorí sa prestali snažiť držať na uzde štátne rozpočty a zadlžovanie krajín.
Záujemcov o nakupovanie štátnych dlhopisov so záporným úrokom bolo ako šafranu, takže najväčším veriteľom čoraz zadlženejších krajín sa stali centrálne banky. Takáto politika pripomínala vojnovú ekonomiku napríklad z obdobia 1. a 2. svetovej vojny.
Podľa známeho ekonóma Nouriela Roubiniho odpoveďou na zhoršujúcu sa sociálnu situáciu vo vyspelých i rozvíjajúcich sa ekonomikách, sprevádzaných deglobalizáciou zasahujúcou medzinárodné toky tovarov ceny potravín a energií, bude ešte väčšie rozdúchavanie inflácie. Tá vládam pomôže stabilizovať verejné financie prostredníctvom vyššieho výberu daní a splácanie štátnych dlhopisov čoraz viac znehodnotenými peniazmi. V konečnom dôsledku tak na súčasný vývoj doplatia ľudia s úsporami v bankách alebo podielových fondoch.
Zvyšovanie úrokov z dôvodu inflácie povedie v stagflácii, t.j. poklesu výkonu ekonomík. Zvyšovanie úrokov sa postupne prejaví nielen v drahších úveroch, ale aj trochu vyššom úročení vkladov. Ani v strednodobom horizonte nie je možné očakávať, že sporitelia získajú úroky, ktoré by dokázali poraziť infláciu. Víťazmi úrokových rošád sú komerčné banky a časť hypotekárnych dlžníkov.