Ľudia majú v bankách a vo fondoch uložených približne 50 miliárd eur, z ktorých sa poriadna časť vyparila práve za uplynulých 12 mesiacov ako dôsledok inflácie a poklesu akciových trhov. S peniazmi si dnes môžeme robiť, čo chceme, vrátane ich investovania trebárs v zahraničí. Teda ak ich máme a chceme, aby sa nám neznehodnotili.
Kto má, môže s odvahou vyskúšať šťastie mimo územia krajiny a investovať napríklad do kúpy apartmánu v Chorvátsku alebo Dubaji s vidinou lukratívneho zhodnotenia v budúcnosti a získavania pasívneho príjmu z prenájmu. Pre pohodlných a menej odvážnych ponúkajú návody rôzni poradcovia, ktorých rady sú často prekrútené a povrchné. Výsledkom sú potom investičné sklamania frustrovaných majiteľov úspor. Niekedy aj vtedy, keď v panike premieňajú investície vo fondoch na hotovosť v čas poklesu trhov.
Väčšina bánk stále u nás ponúka sporiteľom iba symbolické úročenie vkladov vo výške 0,10 % ročne, hoci úroky z úverov už preskočili úroveň 5 %.
Prvými lastovičkami na bankovom trhu sú malé peňažné ústavy, ktoré už na sporiacich účtoch bez výpovednej lehoty ponúkajú klientom dvojpercentný úrok. Úmyselne nehovorím o produktoch jednej banky s klamlivou reklamou ponúkajúcou päťpercentný úrok na sporení k drahému bežnému účtu. Banky síce nedokážu ochrániť úspory obyvateľstva pred infláciou, ale stratu kúpnej sily dokážu aspoň zmierniť.
Z pohľadu uchovania kúpnej sily peňazí je tiež ilúziou vymieňať eurá za doláre alebo švajčiarske franky. V prípade švajčiarskej meny z dôvodu nulových úrokov. V médiách denne bežia reklamy o tom, že v čase inflácie treba investovať do zlatých mincí. Háčik je v tom, že vzhľadom na veľkosť trhu sú zlaté mince u nás v porovnaní napríklad s Rakúskom predražené alebo v reklamách propagované mince sú vlastne medaily. Tie na rozdiel od investičných mincí podliehajú pri predaji DPH, ktorú investor pri opätovnom predaji stratí.
Obavy verejnosti o stabilitu meny vychádzajú z informácií o rýchlo sa zvyšujúcich výdavkoch štátu poznačených masívnym zbrojením, nákladmi na pandémiu a výdavkami štátu na energetickú pomoc. Tieto skutočnosti budú mať vplyv na zadlženie krajín v najbližších rokoch a problémov s financovaním zdravotníctva, školstva a dotovania deficitu vo financovaní vyplácaných dôchodkov v kombinácii so starnutím obyvateľstva.
Prvý krok sme už urobili od 1. januára, odkedy sa pribrzdil výpočet novopriznávaných starobných dôchodkov osekaním tzv. aktuálnej dôchodkovej jednotky. Na jednej strane bude štát štedrejší pri výplate penzií seniorom, ktorých deti pracujú na Slovensku, na druhej strane okreše novopriznávané penzie. Keďže politici vo všeobecnosti nechcú výrazne škrtať výdavky štátneho rozpočtu, budeme čoraz viac počuť o potrebe zvyšovania daní.