Ak sme sa v minulosti uspokojili s komentármi angažovaných sinológov, ktorí Čínu s dešpektom odpisujú ako ľudskoprávne peklo na zemi, temnú komunistickú diktatúru a všeobecné bezpečnostné riziko, dnes je rozumnejšie orientovať sa na pôvodné čínske zdroje a priamo od Číňanov si vypočuť, o čo im ide.
Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang mal 7. marca tlačovú konferenciu, na ktorej okrem iného na margo dnešného chaotického sveta povedal: „Všetky krajiny sú od seba závislé, ľudstvo má spoločnú budúcnosť a medzinárodné spoločenstvo by sa malo zjednotiť a spolupracovať. Solidarita a spolupráca môžu prekonať pandémiu, riešiť zmenu klímy, zabezpečiť mier, rozvoj, bezpečnosť a správu vecí verejných a vybudovať otvorený, inkluzívny, čistý a krásny svet trvalého mieru, všeobecnej bezpečnosti a spoločnej prosperity.“
Podstatnejšie než čo čínsky minister zahraničných vecí povedal, je, že to myslí vážne, a že to, čo hovorí, imponuje väčšine sveta. Čína sa stala neformálnym hovorcom rozvojových krajín, ktoré tvoria 80 percent svetovej populácie a viac ako 70 percentami prispievajú k svetovému hospodárskemu rastu. Podľa Číny by ľudia z rozvojových krajín mali mať právo na lepší život a rozvojové krajiny by mali mať aj väčšie zastúpenie a hlas vo svetových záležitostiach. Je to čosi, čo Afrike, Ázii či Južnej Amerike Spojeným štátom a kolektívnemu Západu nikdy nenapadlo ponúknuť.
Čína je proti akejkoľvek forme hegemonizmu a mocenskej politiky a je proti mentalite studenej vojny. V tomto zmysle čínsky minister hovorí o vzťahoch medzi Čínou a EÚ, že „nie sú cielené ani závislé a ani nepodliehajú žiadnej tretej strane. Čína bude vždy považovať EÚ za komplexného strategického partnera a podporovať európsku integráciu.“ Inak povedané, Číňania v rodiacom sa multipolárnom svete držia EÚ palce, aby získala strategickú nezávislosť a s ňou dlhodobú stabilitu.
Šancu, že multipolarizácia sveta a demokratizácia medzinárodných vzťahov získajú na sile, zaručí podľa Čchin Kanga spojenie Číny a Ruska: „Čím turbulentnejší je svet, tým väčšmi by mali napredovať vzťahy Číny a Ruska, založené na nezdružovaní, nekonfrontácii a nezacielení na žiadnu tretiu stranu.“ Z toho je jasné, že Američanom sa nepodarí izolovať Rusko a Západu sa nepodarí udržať nadvládu nad ostatným svetom.
Politikom, ktorí sa v USA otvorene postavili proti Číne ako „najväčšej hrozbe a konkurentovi“, komplikuje konfrontáciu s týmto rivalom globálny biznis. Pre priemyselné spoločnosti z celého sveta sa východná veľmoc stala optimálnou destináciou, kam umiestniť svoje výrobné kapacity, a dnes už je aj globálnym centrom vývoja a výskumu.
Americkí politici nemôžu Čínu poraziť bez toho, že by súčasne nepokazili biznis nadnárodným korporáciám, ktorým politici slúžia. Reálnu moc majú v rukách biznismeni a tým má Čína stále čo ponúknuť.