Na Slovensku sa k nej pomaly a nanajvýš podobným spôsobom priraďujú kmene tzv. „Pajštúnov“, ktoré sa vlastne odštiepili najmä z politického hnutia OĽaNO, aby spontánne osídlili krajinu pod známym hradom Pajštún, teda pod jeho zrúcaninami neďaleko Bratislavy.
Ide o proces nezvratných premien, v ktorom sa z obyčajných ľudí stávajú neobyčajní ľudia a v ktorom sa popri pôvodných nezávislých osobnostiach istotne dostanú k slovu už aj osobnosti, ktoré môžu byť načisto závislé. Zdôrazňujú síce pritom, že sú „Demokrati“, ale ide najskôr o akúsi priehľadnú zásterku pre novú Veľkú demokratickú džirgu, ktorá zohrá rozhodujúcu úlohu v súčasnom i budúcom politickom živote Slovenska.
Strana ešte ani nie je „zaregistrovaná“, ale už má vraj fakticky vo funkciách štyroch ministrov, najčastejšie recyklovaných z pôvodnej vlády. To je však zo strany médií dosť povrchný názor. Veď vedľa ministra obrany Jaroslava Naďa sa hneď nebojácne, ako to už má vo zvyku, postavil minister zahraničia Rastislav Káčer. No vedľa nich svorne nastúpili aj minister životného prostredia Ján Budaj a minister hospodárstva Karel Hirman.
Premiér Eduard Heger sa však stal zároveň predsedom novej džirgy, pričom je vlastne aj prevtelením hneď dvoch ďalších ministrov ozajstnej vlády – ministra zdravotníctva a ministra financií. Preto je, podobne ako v nejakej teológii, podobný na Najvyššiu Bytosť. Je teda, aspoň v takom tom politickom zmysle, hneď trojjediný. Je preto tiež dosť možné, že čoskoro dôjde priamo k jeho premenovaniu na osobu tak trochu božského pôvodu, akou bol, aspoň podľa legendy, Hermes Trismegistos.
Presnejšie teda predsedom bude podchvíľou „Eduard Heger Trismegistos“ ako taký. To znamená nejakým činom „trikrát mocný“ alebo „trikrát veľký“. V každom prípade, teda či už vo vláde, alebo rovno v džirge, už dnes je svojím spôsobom najmocnejší. Tým aj lepší od iných.
Hermes bol vlastne gréckym bohom posolstiev a komunikácie a Heger má nepochybne ako on komunikáciu v malíčku. Len si vždy celkom neuvedomuje, čo komunikuje. Napríklad keď nedávno zháňal v parlamente tzv. sedemdesiatšestku, aby obnovil odvolanú vládu paradoxne rovno v jej odvolaní. Čiže v samotnej džirge vlastne ide o jedného premiéra a fakticky šesť ministrov v akomsi vláde paralelnom zoskupení, aj keď tieto čísla môžu v najbližších dňoch ešte utešene narastať, či meniť sa iným, azda i tajomným, no pritom istotne vždy iba prísne demokratickým spôsobom.
Hlavným cieľom strany je podľa Hegera predbežne najmä komunikácia s občanmi. A skutočne neokrôchaný spôsob politickej diskusie so spoluobčanmi, ku ktorému siahli hneď dvaja ministri z džirgy nedávno v Michalovciach, zatiaľ celkom zreteľne prezrádza, že každý z nových „Pajštúnov“ chce byť a isto aj bude sám osebe vlastne takým novým politicky roztopašným Igorom Matovičom.