Lenže pokušenie tých, čo tam neboli, vysvetliť tým, čo tam tiež neboli, čo si majú myslieť, je ohromné. Preto sme svedkami fenoménu nezúčastnených reportáží, teda reportáží od autorov, ktorí sa nezúčastnili.
Nezúčastnený autor síce nevie, čo sa stalo, čo sa povedalo, nezažil atmosféru, nehovoril s účastníkmi, ale vďaka tomu sa nemusí držať faktov a môže popustiť uzdu fantázii. Nezúčastnený pohľad je logicky plastickejší, farebnejší, bohatší než sivá realita, pretože, ako sa konštatuje medzi novinármi, „rešerše kazia story“. Na obraze demonštrácie proti biede z 11. marca v Prahe je zaujímavé, že podľa nezúčastnených médií na nej nikto konkrétny nevystúpil, nikto nič konkrétne nepovedal, demonštranti nič neskandovali a ani nemali žiadne konkrétne požiadavky na vládu. Zo záhadnej trojhodinovej demonštrácie, údajne podporujúcej Rusko a menovite istého Putina, sú fotografie, na ktorých je les českých zástav, medzi ktorými sa nenašla žiadna ruská.
Demonštranti sa zhodli s rečníkmi, že česká vláda je nekonečne neschopná a na súčasnosť pasujú slova Tomáša Baťu: „To, čomu sa zvykne hovoriť hospodárska kríza, je iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok…“ Práve vinou mravnej biedy politikov rastie v spoločnosti dopyt po demisii vlády, ktorá má otrasné nápady i výsledky. Demonštranti sa s rečníkmi zhodujú, že vlády sa treba zbaviť nenásilne, v predčasných voľbách.
Má to logiku, z pohľadu na demonštrantov je jasné, že nejde o nejaký Pravý sektor, trénovaný na pouličný boj s políciou a upaľovanie oponentov. Čo som videl okolo seba, proti vláde sú v dobrom rozmare ľudia, ktorí „toho majú dosť“, ale to najradikálnejšie, čo spontánne zaznelo po vymenovaní a vyčíslení aktivít vlády, bola trojslabičná charakteristika Fialovho koaličného tímu: „Hovada“.
V porovnaní s demonštráciami, ktoré si pamätám z novembra 1989, to zatiaľ na ďalší „prevrat“ nevyzerá. Je tu podobnosť súčasných vlád s niekdajšími komunistickými papalášmi, odtrhnutými od reality, s väčšinovou spoločnosťou, v ktorej sa podľa posledných prieskumov vyše 60 % bojí verejne vysloviť vlastný názor, a podobné to je i s atmosférou, keď sa preferuje jediný správny názor a začína sa mediálny hon na oponentov.
Keď sa na demonštrantov pozorovateľ nepozerá z tribúny, ale stojí medzi nimi, nevie si predstaviť týchto príjemných usmievavých ľudí, ako blokujú parlament. Taký je plán a otázka znie, či opozičníci nevyvolávali v demonštrantoch falošné nádeje. Je možné, že niektoré odvážne vystúpenia ovplyvnilo mrazivé počasie, v ktorom sa rečníci posilňovali pálenkou. Že je ale čosi v pohybe, môžem zúčastnene potvrdiť. Mimochodom: po českej hymne si plný Václavák zaspieval i slovenskú…