SVB banka tvorí finančnú kostru kalifornskej Silicon Valley a predstavuje významného bankového partnera pre startupové spoločnosti a firmy rizikového kapitálu. Teda ide o firmy, ktoré len ťažko dokážu zohnať peniaze na svoj rozbeh a sú odkázané napríklad na financovanie formou tzv. crowdfundingu, čiže kolektívneho financovania. Ide v podstate o zbierku – poskladanie kapitálu od množstva investorov, ktorí sú ochotní riskovať za cenu vysokých výnosov v prípade úspechu projektu.
SVB má za sebou 40-ročnú históriu. Európou však pár dní po zatvorení prevádzky SVB otriasla správa o hrozbe bankrotu druhej najväčšej švajčiarskej banky Credit Suisse (CS), ktorá na trhu pôsobí od roku 1858. Tento bankový kolos utrpel v roku 2022 stratu 7 mld. CHF a v roku 2021 1,65 mld. eur. Banka je prepojená s veľkým americkým fondom First Boston a už dlhšie sa otriasa v škandáloch týkajúcich sa prania špinavých peňazí a závažných manipulácií vo svojom účtovníctve.
Od 90. rokov banka pritom kúpila väčšinové podiely mnohých svojich konkurentov a jej akcie sú obchodované na švajčiarskej burze a na burze v New Yorku. Jej najväčším akcionárom je Saudi National Bank a Qatar holding. Tie nákup akcií CS určite trpko oľutovali, pretože kým v roku 2008 stáli jej akcie 70 frankov, dnes sa predávajú za menej ako dva franky. Švajčiarska centrálna banka po masívnom útoku sporiteľov na výber vkladov (run na banku) zachránila CS naliatím enormnej likvidity vo výške 54 miliárd USD.
Nakoniec sa počas víkendu zrodilo rýchle riešenie: existenčne ohrozenú banku Credit Suisse preberie ďalšia švajčiarska banka UBS. Tento „finančný sobáš z rozumu“ vnútila týmto bankám Švajčiarska národná banka.
Súčasná banková kríza jasne dokazuje, že centrálne banky sú slúžkami vlád pri oživovaní ekonomiky cez nástroje kvantitatívneho uvoľňovania vedúce k umelo lacným peniazom. Tie sa pumpujú do ekonomík cez odkupovanie štátnych dlhopisov a poskytovanie úverov hlboko pod mieru inflácie. Z týchto toxických ingrediencií sa potom nafukujú investičné bubliny a inflácia.
Liečba v podobe následného sťahovania peňazí z obehu prostredníctvom zvyšovania úrokov otriasa nielen dlhopisovými trhmi, ale dusí aj hospodársky rast. Peniaze vystrašených klientov v čase digitalizácie finančných služieb môžu v priebehu minút zmeniť svoje parkovisko. Najmä v dnešných časoch, keď banky ešte pred niekoľkými mesiacmi klientom neponúkali skoro žiadne úroky.
História z rokov 2009 – 2011 dokazuje, že zachraňovanie potápajúcich sa bánk je extrémne drahým a poučným morálnym hazardom. Vklady v bankách EÚ sú všade chránené do 100-tisíc eur na klienta. Americká centrálna banka Fed a Federálna spoločnosť pre poistenie vkladov (FDIC) sa rozhodli, že SVB nalejú toľko peňazí, aby neprišli o svoje prostriedky ani klienti s vkladmi, ktoré nepodliehajú ochrane vkladov (v USA ide o depozitá nad 250-tisíc USD).
Dúfajme, že prekypený bankový hrniec spojený s oslabovaním akcií a so zdražovaním zlata krajiny EÚ pocítia minimálne.