Bez posilnenia snáh o zastavenie klimatickej zmeny narastie priemerná teplota planéty o 3,2 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. A to je, použijúc slová generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, „cesta do pekla“.
V pondelok vyšla posledná veľká správa Medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) v tomto desaťročí. Syntetizuje existujúce vedecké poznanie o vývoji našej klímy a vplyve človeka na ňu. Základné body sú neradostné, no nie prekvapujúce: globálne otepľovanie s najväčšou pravdepodobnosťou prekročí hranicu 1,5 stupňa Celzia, vedcami považovanú za bezpečnú. To však nie je dôvod rezignovať na snahy o zabrzdenie rastu teplôt. Naopak, klimatická politika sa musí stať dôslednejšou a ambicióznejšou.
Druhým dôležitým záverom správy je, že spúšťanie nových projektov ťažby a využívania fosílnych palív – uhlia, ropy, zemného plynu – je nekompatibilné s udržaním otepľovania pod bezpečnou hranicou. Emisie z fosílnych palív musia klesnúť. To znamená buď masívne a rýchle nasadenie technológií zachytávania a uskladňovania uhlíka (ktoré však zatiaľ nemáme v potrebnom rozsahu), alebo rýchle zníženie spotreby fosílnej energie.
Odstavenie fosílnych projektov vrátane zemného plynu je o to dôležitejšie, že peniaze potrebujeme inde. Podľa IPCC potrebujeme na prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku tri- až šesťkrát vyššie zelené investície, než vydávame v súčasnosti. Fosílny priemysel – od ťažobných spoločností cez automobilky zubami-nechtami brániace spaľovacie motory po agrobiznis postavený na fosílnych palivách – zrýchľuje ničenie našej planéty a ešte aj ujedá zo zdrojov, ktoré môžu byť použité na jej záchranu.
Štvrtým dôležitým záverom správy je, že klimatická kríza je krízou klimatickej spravodlivosti. Desať percent domácností s najvyššími emisiami na hlavu je zodpovedných za 34 až 45 percent globálnych emisií vyvolaných spotrebou. Spodných päťdesiat percent produkuje tretinu z toho. Lenže práve týchto dolných 50 percent pocíti najťažšie následky klimatickej zmeny. Takmer polovica populácie planéty žije v oblastiach mimoriadne ohrozených jej následkami. Už dnes tam extrémne počasie spôsobuje 15-krát viac úmrtí, so stupňujúcou sa krízou to bude len horšie.
Spravodlivé riešenie klimatickej krízy nemôžeme oddeliť od riešenia socioekonomických a mocenských nerovností. Inak smerujeme k „zelenému apartheidu“ – svetu, v ktorom si úzka skupina privilegovaných bude deliť zostávajúce zdroje planéty.
Súhrnná správa IPCC nie je klimatickým alarmizmom. Je predikciou a varovaním postaveným na robustných vedeckých základoch. Ľudské aktivity – od spaľovania fosílnych palív po poľnohospodárstvo – rýchlo menia planetárnu klímu. Z pohľadu človeka k horšiemu až ku katastrofálnemu.
Veľká väčšina čitateľov tohto článku (vrátane jeho autora) sa roku 2100 nedožije. Veľká väčšina čitateľov tohto článku (vrátane jeho autora) však má alebo bude mať blízku osobu, ktorá túto cestu do pekla zažije.