Niekto to, samozrejme, znevažujúco považuje iba za istý druh zábavy nižších ľudových vrstiev práve v tomto období, keď dochádza k „zastropovaniu“ cien vo veľkých obchodných reťazcoch. Je to do istej miery celkom prirodzené, lebo ak by ste chceli o pár dní silou-mocou zohnať napríklad nejakú drahšiu potravinu, odídete z takého reťazca iba za všeobecného výsmechu a, aspoň ako sa hovorí, iba s dlhým nosom.
Úmysel týmto spôsobom nejako znevažovať samovoľne sa rozpadajúce strany – asi už bývalej vládnej koalície – bude už v najbližších chvíľach odsúdený na neúspech. A neprajníkom už odpadne možnosť škodoradostne sa škľabiť (voči vládnym stranám a ich ministrom v priliehavej a šviháckej demisii) a na druhej strane prehnane ľútostivo sa chmúriť (voči napríklad dôchodcom a ostatným „sockám“).
Najmä keď každý vie, že si možno budú môcť rozšafne kúpiť o jeden či dva rožky viac. Dokonca možno aj každý mesiac. Teda už nielen cez sviatky ako v bezprostrednej minulosti. Veď ak si trpezlivo našetria, nech aj majú! Sme, pri všetkej našej povestnej skromnosti, krajinou oplývajúcou mliekom, medom a elektromobilmi.
A práve v tomto prostredí sa volebné preferencie stávajú tou najvzrušujúcejšou udalosťou sociálneho a politického života. Preto k nim prihliada každý, kto chce byť v obraze a kto chce skutočne porozumieť tomuto zložitému dianiu. Veď celkom podobne to vyjadril svojho času aj americký básnik Oliver Wendell Holmes pri návšteve predstavenia v opere: „Podajte mi, prosím vás, libreto, aby som sa neoddal nesprávnym citom!“ Medzi postavami operného diela ide často o mimoriadne zložité vzťahy, vyjadrované najmä spevom, hudbou, kostýmom a vôbec scénickou výpravou.
V politike je to úplne podobné. Veď napríklad dlhé kvílivé árie nejakého spievajúceho „kajúcnika“ tiež na franforce trhajú srdce podplatného činovníka v takom tom harmonickom „staccate“ orgánov činných v trestnom konaní a v ich spriatelených orchestroch médií. A vtedy tiež už iba volebné preferencie sú svetlom na konci tunela pre každý aspoň trochu občiansky subjekt.
Istotne sú spoluobčania, ktorí sa v nich vyznajú lepšie. No už na prvý pohľad môže byť každému jasné, že prudko sa derie hore napríklad strana Progresívne Slovensko. Ak sú tieto prieskumy asi raz za dva mesiace, potom možno predpokladať, že po takých dvoch ďalších preferenciách určite vyhrá voľby.
Strana Jablko sa istotne do volebných preferencií tiež časom dostane. Strana Demokratov už tiež doslova búši na dvere parlamentu, veď má najviac ministrov v demisii, ktorí sa budú hneď po voľbách konečne venovať nejakej inej „misii“. Vďaka volebným preferenciám je politický život často prehľadný ako detské leporelo.
Lenže, ako upozorňuje poľský aforista Stanisław Jerzy Lec: „Oblok do sveta možno zastrieť novinami!“