Slovensko od roku 1993 nikdy nehospodárilo s vyrovnaným rozpočtom. Pokiaľ existoval štátny majetok, ktorý sa dal privatizovať, mohli verejné financie čerpať zdroje z výnosov. Mnoho očakávaných príjmov z predaja majetku sa však vyparilo vinou nedostatočného právneho prostredia a nemožnosti účinne trestať tých, čo nehospodárne nakladali zo zverenými hodnotami.
Hazardom s verejnými zdrojmi môžeme označiť aj politické sľuby voličom, ktorí za volebnú účasť na parlamentných voľbách na jeseň 2023 majú dostať odmenu 500 eur. Nejde iba o to, že štát na túto „atómovku“ nemá peniaze, ale aj o precedens, že za peniaze sa dá na Slovensku kúpiť aj výrazné zvýšenie volebnej účasti. Pozitívum možno vidieť iba v tom, že sa zvýši kvórum a rozhodovanie o budúcnosti krajiny bude objektívnejšie.
Počítať s tým, že na tento atypický luxus sa poskladajú energetické spoločnosti zo zvýšenia svojich ziskov generovaných vojnou na Ukrajine, možno prirovnať k chytaniu holuba na streche, ktorý môže hocikedy uletieť. Najmä preto, že na objem peňazí potrebných na rozhadzovanie 500-eurových poukážok pre všetkých voličov by bolo potrebné mimoriadnu vojnovú daň od týchto firiem vyberať aspoň štyri až päť rokov. Za predpokladu, že dovtedy bude jej výber vôbec aktuálny. Vidina výberu astronomických súm z mimoriadnych daní nie je ničím iným ako mydlovou bublinou, ktorá môže hocikedy spľasnúť.
Ak sa na vyplatenie 500 eur pre každého voliča pozrieme optikou čísiel, dôjdeme k zaujímavým záverom. Ak by sa na voľbách zúčastnili tri milióny voličov, štát by jednorazovo musel vynaložiť zhruba 1,5 miliardy eur. Za túto sumu sa dá kúpiť pri súčasných cenách na svetových trhoch (55,5 milióna eur za tonu) asi 27,2 tony zlata. Slovensko má dnes celkové zásoby menového zlata v objeme asi 31,6 tony. To znamená, že náklady štátu na volebnú účasť občanov v parlamentných voľbách by predstavovali protihodnotu 86 % zlatých rezerv.
Zlato vo všeobecnosti slúži ako poistka pre najhoršie časy, keď sa strategické nákupy tovarov pre štát nedajú zabezpečiť v žiadnej konvertibilnej mene. Slovensko na financovanie volebných radovánok určite nejde rozpúšťať zlaté rezervy, ale napriek tomu je uvedené porovnanie apelom pre rozumné rozhodovanie o našich dlhoch a schopnosti ich splácania.
Zlaté časy zadarmo požičiavaných peňazí pre krajiny eurozóny sa v roku 2023 definitívne skončili. Nové pôžičky nie sú ani pre najbonitnejšie štáty EÚ so záporným úrokom. Inflácia donútila ECB k postupnému zvyšovaniu úrokov, čo najviac pocítia v blízkej budúcnosti všetci dlžníci s hypotékami, ktorým sa končí fixácia úrokov. Slovensko si dnes dokáže na svoj permanentne sa zvyšujúci dlh požičať peniaze za úroky vyššie ako štyri percentá ročne a v budúcich rokoch to bude ešte viac. S týmito nákladmi na obsluhu štátneho dlhu musí počítať aj rozpočet. Odpoveď na otázku, na čí úkor sa skráti rozpočet verejných financií, pritom pozná azda každý z nás.
