Veď však nie na dlho. Iba na takých šesť mesiacov. Zatiaľ sa vraj istotne zistí, či je bezpečná. Možno aj zabezpečená. Lebo ak by sa napríklad povaľovala niekde v okolí Hlavnej stanice v Bratislave, poľahky by ju niekto mohol ukradnúť. Najmä v noci, keď tam slabšie svieti pôvodné denné svetlo a nejeden človek sa tam nezriedka potkne, pričom vzápätí spadne na zem, najčastejšie najviac namazanou stranou. Presnejšie povedané – rovno na display.
Najväčšmi je na tom znepokojivé práve ono časové rozpätie šiestich mesiacov, lebo je z neho zrejmá bezprostredná súvislosť s parlamentnými voľbami na Slovensku. Medzi tým totiž môže spoločnosť Apple zatieniť v tejto oblasti naša spoločnosť Jablko, ktorú ako pomerne nenápadnú politickú stranu zakladá a buduje poslankyňa europarlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová a jej nová strana – buď už s takouto umelou inteligenciou, alebo zatiaľ úplne bez nej – získala v predvolebných preferenciách už asi 0,3 percenta predvolebných hlasov. To je akoby jej Slovensko už takmer ležalo, aspoň ako sa hovorí, pri nohách.
V každom prípade to navodzuje hlbokú politickú otázku: Čo by sa stalo, keby sa takáto umelá inteligencia skutočne dostala do parlamentu? A ešte: Dostala by sa tam cez opozíciu alebo cez už dosť takú rozpadnutú koalíciu? Viem, že bystrý čitateľ sa nad touto predstavou iba zasmeje, veď by ju tam niekto musel zvoliť. Ale možno ho smiech prejde, ak si uvedomí, že v zákonodarnom orgáne už veselo pobehuje strana Demokratov, ktorú tam tiež nikto nezvolil a má hneď aj sedem ministrov. Ba aj celkom iné strany sa tam zakuklili.
Veď aj nejeden poslanec z vládnych strán sa už v parlamente správa ako čistý chemický prvok sodík, keď ho v nestráženej chvíli vhodíme do pohára s vodou. A aj tam úplne tak preskakuje zo strany do strany. Jedného, čo sa tak priam búril, až politicky kvasil v stiesňujúcom domácom Slavianstve, nedávno úplne bez rešpektu ostentatívne vrátili až z Bruselu s tým, že nič také čisto bruselské a potrebné ani nevie.
Presne akoby podľa novej rafinovanej obmeny nášho starého príslovia: „Všade doma, dobre ti bude najlepšie!“ Mohli k tomu však dodať: „A ak pôjdeš voliť na Slovensku, možno aj 500 eur dostaneš. To o sebe nemôže povedať nijaký iný volič nijakého iného štátu na svete!“
Najbližšie nás síce nečaká oných päť zelených bankoviek, no je to deň škodoradostnosti – 1. apríl. Hneď za ním sa nezadržateľne blížia aj veľkonočné sviatky. V parlamente už síce zakázali petardy silnejšie ako F2, no zatiaľ ešte, nanešťastie, nestihli zakázať polievanie vodou. To je však už na disciplíne samotných občanov. Teda aby s ňou neplytvali ani na umelú inteligenciu, ani na nepokojných poslancov a nepremieňali ich nevdojak na prirodzené zúrivé petardy. Preto vám želám iba pekné a príjemné sviatky, priatelia!