Na Slovensku od konca roka do jari vzrástli ceny potravín o 39 %. V európskom porovnaní sme sa ocitli na druhom mieste hneď po Maďarsku, kde ceny narástli za toto obdobie o neuveriteľných 74 %. Tieto trendy sa následne prejavujú vo zvyšovaní sociálnej polarizácie a eskalácie spoločenskej revolty.
Zmierňovanie drahoty cez podporovanie sociálne slabých občanov je v čase nevyhnutného zvyšovania nákladov na obranu (nielen na Slovensku) veľmi náročné, najmä ak si uvedomíme hrozbu extrémneho deficitu verejných financií. Odpoveď na otázku „kto zaplatí sociálne balíčky“, politici ani ekonómovia nemajú. Zvyšovaniu daní sa bránia aj firmy, ktoré napríklad na drahej rope a elektrine zarábajú viac ako kedykoľvek predtým. Pokiaľ však v iných štátoch EÚ takéto spoločnosti štát donútil oveľa viac prispievať do štátneho rozpočtu, na Slovensku tomu tak nie je.
Politici v celej únii majú maslo na hlave aj v prípade dampingových cien ukrajinského obilia, ktoré sa dováža do EÚ. Paradoxne dnes ceny obilia klesajú, pričom ceny pekárenských výrobkov sa šplhajú čoraz vyššie. Medziročne tak napríklad za rožky platíme dvojnásobok cien platných pred začatím vojny na Ukrajine. Ceny potravinových výrobkov dnes nemajú dôvod rásť, pretože ceny potravín na medzinárodných trhoch od jesene 2022 klesajú.
Skutočným dôvodom pokračovania v raste cien potravín je u nás slabá konkurencia dodávateľov a problémy s dohodnutím cien medzi dodávateľmi a maloobchodom. Regály niektorých potravinových reťazcov sú dnes poloprázdne, pretože zmluvné strany sa nevedia dohodnúť na cenách či skôr percentách ich zvýšenia. Mnohé položky tovarov vypadli v maloobchodných reťazcoch zo zoznamu.
Celá situácia navodzuje podozrenie, že reťazce zneužívajú svoje dominantné postavenie. Alibi v podobe výrazného rastu cien energií a miezd zamestnancov nemajú svoje racionálne zdôvodnenie. Najmä ak sa pozrieme do Rakúska, kde obchodné reťazce platia zamestnancom minimálne 1 817 eur brutto mesačne, a to 14-krát ročne. Každý zamestnanec dostáva totiž jeden plný dovolenkový a jeden vianočný plat. Nehovoriac o príplatkoch na dochádzanie do práce vo výške 18,50 eura denne.
Zmrazovanie cien diktované zo strany štátu nie je rozumným riešením. Tento recept na brzdenie drahoty sa neosvedčil ani počas 2. svetovej vojny. V tejto veci sa vyjadrili aj svetovo uznávaní ekonómovia P. Samuelson a W. Nordhaus vo svojej nestarnúcej učebnici Ekonómia, ktorá pre veľký úspech od roku 1948 doteraz vyšla už vo dvoch desiatkach vydaní. To isté platí aj pre zavedenie päťpercentnej alebo dokonca nulovej DPH na potraviny. Takýto krok devastuje verejné financie, pričom efekt z neho nepocítia spotrebitelia, ale dodávatelia a predajcovia potravín zvýšením svojich marží.
Politikárčenie cez manipulácie s cenami potravín nie je pre žiadnu krajinu správnym a univerzálnym receptom.