Francúzsky prezident má s čínskym autokratickým lídrom stráviť niekoľko hodín, vrátane návštevy Kuang-čou (Kantonu), v ktorom kedysi pôsobil otec čínskeho prezidenta a ten tak má k mestu osobný vzťah. Práve tento „osobný rozmer“ návštevy zdôrazňuje francúzska diplomacia – cieľom Macrona je budovať mosty, presvedčiť Si Ťin-pchinga, aby nepomáhal Rusku v jeho agresii voči Ukrajine (a popri tom dohodnúť kontrakty pre francúzske/európske firmy, ktorých zástupcovia cestujú s delegáciou).
Na zmenu politiky Pekingu treba, samozrejme, viac, než len dobré slová a priateľské potriasanie rukou. Čína podporuje Rusko (takmer určite aj vojensky), no nie z priateľstva či presvedčenia, ale pre vlastné záujmy. Potrebuje Moskvu, ktorá nie je úplne porazená, no je oslabená. Ktorá má problémy na západnej hranici a Ďaleký východ mocensky opúšťa. Vyhovuje jej Rusko, ktoré je izolované od Západu, a tak sa prepadáva stále viac do sféry čínskeho vplyvu – technologicky, ekonomicky, postupne aj politicky.
Nateraz skupuje lacno ruské energetické komodity, na ruskom trhu vytláča západných konkurentov. Neskôr si môže vypýtať viac. Si Ťin-pching sa stal priateľom, ktorého si Putin nemôže dovoliť nemať. A bude ním dovtedy, kým to bude vyhovovať čínskym záujmom.
Macron a von der Leyenová na tom môžu málo zmeniť, pravdepodobne to ani neplánujú. Cieľom návštevy je stanoviť hranice rivality. V čase zhoršujúcich sa čínsko-amerických vzťahov si ani Peking nemôže dovoliť konfrontáciu s USA aj Európou.
Vo vzťahu k Číne a jej autokratickému režimu sú európski politici rozdelení. Časť v nich vidí nepriateľa a veľké bezpečnostné riziko. Zvyšok, reprezentovaný aj francúzskym prezidentom, hovorí radšej o „konkurencii“, než „nepriateľstve“. Jedným z dôvodov je aj ekonomická cena: konflikt s Ruskom aj Čínou by bol pre Európu drahý.
Druhá skupina má, aspoň nateraz, v EÚ prevahu a Pekingu ponúka implicitnú dohodu.
Európa sa v konflikte nepostaví jednoznačne na stranu Washingtonu (čínsky útok na Taiwan môže situáciu rázne zmeniť). Peking však zároveň akceptuje dva limity. Jeho podpora Moskvy bude obmedzená. Vojenské dodávky budú prebiehať čo najviac skryte, aby bolo možné predstierať, že neexistujú.
Ekonomicky zasa Peking akceptuje rekalibráciu vzťahov – predsedníčka EK to v nedávnom prejave nazvala „znížením rizika, nie odpútaním sa“. Európa je príliš závislá od čínskych dovozov strategických surovín a niektorých technológií. Čína preniká na európsky trh aj v strategicky citlivých sektoroch, európskym firmám zároveň neposkytuje recipročný prístup na domáci trh. Európa začne hľadať alternatívnych dodávateľov a voči čínskym firmám sa bude správať viac protekcionisticky. Z niektorých oblastí (napr. telekomunikačná infraštruktúra, AI…) ich pravdepodobne vytlačí úplne.
Pokojne to nazvime opatrné oťukávanie vzájomných hraníc v Kuang-čou.