Umelá inteligencia je hitom dnešných dní. Čo je však pozoruhodné, od počiatočných chválospevov sa teraz oveľa častejšie prechádza k jej kritike, neraz výnimočne vecnej a presne pomenúvajúcej riziká spojené s tým, čo niekto nazval aj apoteózou ľudskej pýchy. Chválospevom na absurdné riešenia problémov ľudstva, ktoré to isté ľudstvo spôsobilo popretím ľudskosti.
Generatívna umelá inteligencia vraj vyrieši všetko, čo dnes náš svet sužuje s intenzitou, akú sme dosiaľ zrejme ešte nikdy neprežívali tak kolektívne ako dnes. Poradí si s biedou. Poradí si s hladom. Vyrieši problémy s neobnoviteľnými zdrojmi. Vyrieši klimatické problémy, ktoré sme si privodili drancovaním oných neobnoviteľných zdrojov v záujme superumelého sveta, ktorý v tom so svojou supermodernou, rozumej neprirodzenou, inteligenciou, mieni pokračovať. Obnoví pôdu zničenú pesticídmi a monokultúrami, ale nevráti do nej život, to by bolo príliš hnusné a špinavé, vymyslí čistú, umelú.
Práca, nutnosť namáhať sa, premýšľať, cibriť zručnosti rúk a hlavy, to všetko ostane v minulosti – tej, ktorú kazatelia progresu budú nazývať „stredovekom“, pretože im nezíde na um žiadny prirodzene inteligentnejší prívlastok; a tých, ktorí nedokážu naskočiť na nové „vízie 21. storočia“, odsunú do tých temných čias, v ktorých mala práca svoju dôstojnosť a áno, ľudia sa ešte modlili k Bohu (bohom), pretože napriek viere v silu ľudského ducha a väčšej spravodlivosti si ešte pamätali, že pýcha vždy predchádza pád. Podľa dokumentov z OpenAI sa vraj až 80 percent pracovnej sily zautomatizuje, milióny ľudí sa stanú „technologicky nadbytočnými“. Duševná práca zanikne celkom – kto by sa dnes babral s jazykom, umením, „fizolófiou“. Umelá inteligencia zvíťazí nad smrteľnými chorobami. Zvíťazí nad smrťou samotnou. Nad inteligenciou už pravdepodobne zvíťazila.
Keď Mary Wollstonecraft-Shelleyová začiatkom 19. storočia stvorila doktora Victora Frankensteina, posadnutého žiadzou vyrobiť umelého človeka, bola to jej reakcia na vzrušujúce časy, ktorých bola svedkom a z ktorých mala aj ona sama osoh: časy čoraz slobodnejšieho človeka sprevádzané paralelným ohúrením z rýchlo sa rozbiehajúcich možností priemyselnej revolúcie. Svojou prirodzenou inteligenciou však túto svoju dobu predbehla o dve storočia. Pri všetkých lákadlách veku rozumu sa nebála už v jeho začiatkoch písať o obave z možných hrôz akýchkoľvek umelých inteligencií, ktoré sa pokúsia zvíťaziť nad tými celkom obyčajnými. Monštrum, ktoré sa z Frankensteinovho vynálezu vyvinulo, sa nakoniec rozhodlo všetkému ľudskému pomstievať – a nebolo cesty späť.