Dozor nad počasím je ale v kompetencii prírody, ktorá preferuje osciláciu medzi extrémami. A kým príroda funguje, naše výhrady k počasiu nie sú relevantné. V dlhodobom horizonte dáva počasie zmysel, hoci sme s ním pribežne notoricky nespokojní.
Každá metafora kríva, ale existuje určitá podobnosť medzi tým, ako človek vníma počasie, a ako sa adaptuje na politické pomery. V socialistickej diktatúre mu chýba sloboda, v liberálnej diktatúre spravodlivosť. Ideál, keď by súčasne v politike vládla spravodlivosť aj sloboda, vyzerá ako ten suchý dážď či mokré sucho. A ak by sme pokračovali v metafore s prírodou, treba nám zvážiť, čo vyplýva z faktu, že ľudstvo prežilo na tejto planéte všemožné politické kotrmelce a stále tu je. Možno sú naše výhrady k politike, ktorá osciluje medzi extrémami, irelevantné. Čo ak v dlhodobom horizonte politika dáva zmysel, hoci sme s ňou priebežne notoricky nespokojní?
Moja generácia mala vzácnu príležitosť zažiť na vlastnej koži tak spoločnosť, ktorá preferovala spravodlivosť, ako aj spoločnosť, ktorá uprednostnila slobodu. Zažili sme, že neslobodná spoločnosť nebola úplne spravodlivá, rovnako ako nespravodlivá spoločnosť nie je celkom slobodná. Ak však prižmúrime všetky oči, dospejeme k tomu, čo píše religionista Jan Schneider, že si totiž dokážeme predstaviť slobodnú spoločnosť, ktorá je nespravodlivá, ale nevieme si predstaviť spoločnosť spravodlivú, ktorá by bola neslobodná! Spravodlivosť je nadradený koncept, pretože musí obsahovať slobodu, pričom nutne neplatí opak.
Podstatou politiky, ak ju neredukujeme na technológiu moci, je hľadanie slobody tam, kde panuje nesloboda a hľadanie spravodlivosti, keď vládne nespravodlivosť. Okrem toho ale spoločnosť osciluje aj medzi demokraciou a diktatúrou. Diktatúra má v súperení s demokraciu výhodu, pretože sa môže zaštítiť obranou hodnôt, obranou poriadku. Demokraciu vždy sprevádza spontaneita, respektíve chaos. Demokracia je proces, ktorý sa v gescii diktatúry stáva stavom, neživou substanciou, a nakoniec kladivom na čarodejnice. Je to ale diktatúra, ktorá v človeku kriesi túžbu po demokracii.
Nachádzame sa v bode, keď diktatúra liberálnych demokratov bráni nespravodlivosť obmedzovaním slobody. Takýto politický terén je ideálnou živnou pôdou pre konzervatívnu revoltu. Môže to byť spoločná revolta konzervatívnej ľavice s konzervatívnou pravicou, pretože ich spoločným vyzývateľom je toxický progresivistický liberálny stred. Výsledkom revolty nebude ideálne počasie. Čo vyrastie z pseudoliberálneho kompostu na smetisku dejín? Triezvo očakávajme obnovenú osciláciu medzi slobodou a spravodlivosťou. Už aby to tu bolo!