Vypnutá dlhová brzda sa musí v budúcom roku oprášiť, alebo pri neschopnosti štátu držať rozpočet na uzde ju treba zrušiť. V takom prípade nás vytrestajú veritelia, ktorí nám doteraz dôverujú v tom, že sme v dlhodobom horizonte schopní splácať čoraz väčší objem štátneho dlhu.
V budúcom roku začne platiť v rámci štátov OECD nová medzinárodná právna úprava o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín s obratom nad 750 miliónov eur, ktoré vykazujú efektívnu daňovú sadzbu pod úrovňou 15 %. Cieľom je zabrániť špekulatívnemu presunu kapitálu a podnikania do krajín s nízkou mierou zdanenia, a tým zabrániť narušeniu voľnej hospodárskej súťaže. Slovensko je pritom daňovým rajom pre množstvo zahraničných firiem, ktoré získali od štátu investičné stimuly v podobe daňových prázdnin.
To znamená, že časť z nich bude možno namiesto platenia minimálnej dane v SR zdaňovať 15-percentnou daňou svoje zisky v zahraničí. Prioritou preto musí byť presvedčiť tieto spoločnosti o ich spoločenskej zodpovednosti platiť dane zo zisku radšej u nás.
Nová vláda sa pravdepodobne nebude chcieť orientovať pri konsolidácii verejných financií na zavedenie nových druhov daní, ktoré fungujú v najvyspelejších krajinách EÚ. Doterajšia daňová párty sa na Slovensku onedlho skončí. Takmer pred dvoma dekádami sme zrušili ako jediná krajina v Európe daň z prevodu nehnuteľností. Tie sa pritom ľahko vypočítavajú aj vyberajú. Popri tom sme zrušili aj daň z darovania a dedičské dane z argumentom neefektívnosti ich výberu a skutočnosť, že ide už o zdaňovanie zdaneného majetku.
Pritom v zahraničí po zohľadnení nezdaniteľných súm zohľadňujúcich príbuzenský vzťah darcu a obdarovaného alebo dediča sú takéto príjmy predmetom zdanenia. Argumentom je snaha štátov, aby nedochádzalo k prílišnej majetkovej polarizácii v spoločnosti.
Zrušením dane z darovania sa Slovensko stalo práčkou nezdanených peňazí pochádzajúcich z čiernej a zo sivej ekonomiky. Dôkazom toho je bezzubý zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Veľká časť týchto prostriedkov predstavovala daňové podvody alebo optimalizáciu daňových základov firiem napríklad prostredníctvom predaja našich výrobkov za nižšie ako trhové ceny cez rôzne sprostredkovateľské firmy v zahraničí, často ovládané samotnými vlastníkmi slovenských spoločností.
Naša daň zo zisku predstavuje pri malých firmách so zdaniteľnými príjmami do 49 790 eur ročne iba 15 % a pri väčších spoločnostiach 21 %. Pri výplate podielu zo zisku spoločnosti sa platí daň 7 %, čo je oveľa menej ako v mnohých iných štátoch EÚ. Zmeny v tejto oblasti nie je vhodné očakávať pre obavy, že by firmy presunuli svoje sídlo mimo SR, alebo by začali ešte viac vymýšľať spôsoby, ako sa daniam vyhnúť.
Treba len dúfať, že inovácia v daniach nepadne iba na bežných ľudí, ale bude nastavená tak, aby tých, čo veľa nezarábajú, príliš nebolela.