Medzi tie nástroje moderného sveta zaradil napríklad reklamné a zoznamovacie agentúry, ktoré sľubujú „lásku bez rizika“ či „zaľúbenie bez straty hlavy“. Pravdaže, láska bez rizika je asi práve taká skutočná ako zamieňanie si cestovania s výletmi po turistických rezortoch – riziko žltačky možno o pár percent znížite, ale o to menej sa dozviete o svete a o to hlúpejší sa z neho vrátite: odmieta realitu, pretože sa jej bojí. A pretože si vyžaduje námahu.
Badiou takto filozofoval o láske v čase, keď sa hnutia Occupy Wall Street, Indignados alebo Arabská jar s nadšením opierali o sociálne siete, ktoré vraj budú ideálnym priestorom na novú, tentoraz už úspešnú, sociálnu revolúciu. Dobre si pamätám, ako v tom čase Zygmunt Bauman na konferencii v Bratislave schladzoval horúce hlavy a nabádal na obozretnosť: sociálne siete sú ako tie reklamné agentúry sľubujúce lásku bez rizika. Pokiaľ sa budeme usilovať vyhnúť nástrahám medziľudského kontaktu, obrátia sa proti nám. V lepšom prípade zomrieme na nudu. Ako napokon dopadli vtedajšie sociálne hnutia a ako vyzerajú sociálne siete, vieme.
Dnes sa k moderným nástrojom sveta bez rizík a bez krásy pridala aj umelá inteligencia. Niet pochýb, že na akademickej úrovni sa rieši už nejaký ten týždeň, no skutočná nervozita nastala až teraz, keď pred jej nadľudskou dokonalosťou varujú samotní otcovia zakladatelia. Nuž a nečudo, že mimoriadne znepokojenie vyvoláva najmä v krajine, ktorej podstatou je rovnako ako v láske neistota – v krajine umenia a literatúry. Ušetrite si tvorivú trýzeň, umelá inteligencia si za vás odmaľuje, odpíše i odprekladá. Majstri IT v tom majú jasno.
Prečo si kupovať Picassov, keď si môžete kúpiť ilúziu, že máte rovnaký talent a schopnosti vy sám? A načo sa trápiť s autorským štýlom, keď vraj budú prekladače onedlho také umné, že preložia i Borgesa či Kerouaca či napíšu nový román?
Pritom ide len o špičku ľadovca. V roku 1954 napríklad vydal francúzsky sociológ a teológ Jacques Ellul slávne dielo Technika, výzva storočia. Vo svojej dobe medzi konzervatívnych mysliteľov zaradený Ellul uvažoval o nebezpečenstve techniky, ktorá sa stane autonómnou a človeka 20. storočia zbaví ľudskej integrity.
Súčasný filozof Éric Sadin si titul jeho knihy prepožičal pre svoju vlastnú, ktorú vydal v roku 2018 a nazval ju Umelá inteligencia alebo výzva storočia: anatómia radikálneho antihumanizmu. Keď ho na túto tému nedávno vyspovedali na knižnom veľtrhu v Buenos Aires, povedal: „Elona Muska k praktizovaniu permakultúrneho záhradkárčenia asi nedokopeme, no nie je adekvátne, aby zopár od reality odtrhnutých inžinierov malo kľúče od budúcnosti ľudstva, a už vôbec nie je adekvátne, aby do toho sveta vpochodovali po červenom koberci, ktorý im dobrovoľne prestrieme.“