Jedným z dôsledkov európskeho zákazu exportu niektorých tovarov do Ruska je prekvitanie ruského obchodu s krajinami Kaukazu a Strednej Ázie. Podľa informácií, ktoré v apríli zverejnil portál Politico, od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine vzrástol objem gruzínskeho obchodu s Ruskom o 22 percent. Kazašský export narástol o 57 percent, arménsky dokonca päťnásobne.
Väčšiu časť z tohto nárastu spôsobuje pravdepodobne reexport sankcionovaných tovarov, ktoré Rusko nemôže doviezť zo západných krajín. Je tu aj druhý problém: flotila ropných tankerov s nejasným vlastníckym pozadím, ktorá pomáha Moskve vyvážať ruskú ropu za ceny vyššie, ako je maximálny strop uvalený úniou.
Jedenásty sankčný balík to má pomôcť riešiť. Na jeho základe by Európska únia mohla zakročiť proti tým krajinám, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať prijaté obmedzenia. Také jednoduché to však nie je – celoeurópska potreba naráža na záujmy niektorých štátov.
Hospodárske sankcie majú dve roviny, etickú a praktickú. S agresorom, ktorý bezdôvodne napadol susednú krajinu a pácha na jej území vojnové zločiny, sa biznis nerobí. Už vôbec nie v oblastiach, ktoré mu v agresii pomáhajú: či už je to dovoz vojenských a duálnych technológií, alebo vývoz, vďaka ktorému môže vojnu financovať. Ešte závažnejší je však praktický dôvod. Rusko je pre Európu bezpečnostnou hrozbou (omnoho bezprostrednejšou ako pre Spojené štáty). Je v európskom záujme, aby sa Ukrajina dokázala ubrániť, oslobodiť obsadené územia a vytvoriť bezpečnú hrádzu proti prípadným budúcim ruským imperiálnym dobrodružstvám. Európskym záujmom je Moskvu vojensky oslabiť. Koniec koncov, čím rýchlejšie bude na Ukrajine porazená, tým skôr tam zavládne mier.
Snaha zastaviť obchádzanie sankcií cez triete krajiny je dôležitá najmä z praktického hľadiska. Ak však bude chcieť únia trestať sprostredkovateľské krajiny, vstupuje na citlivú pôdu. Určite jej to nepomôže dostať ich politicky na svoju stranu, aby zvýšili tlak na Putina a na ukončenie vojny. Okrem toho to môže poškodiť aj európske hospodárske záujmy (napr. v energetike) a tým oslabiť podporu pokračovania pomoci Ukrajine.
Nemecko preto navrhuje iný prístup: nezameriavať sa na krajiny, ale na firmy, ktoré do Ruska vyvážajú zakázané tovary. To je však trochu nepraktické. Reexport sa môže diať cez reťazec schránkových spoločností, v ktorom bude ťažké dohľadať skutočného vinníka.
Aj ak sa únii jedenásty sankčný balík podarí schváliť, proti tretím krajinám ho použije skôr ako hrozbu. V kombinácii s ponukou hospodárskych výhod pre spolupracujúce krajiny môže obchádzanie sankcií obmedziť. Medzitým by sa mohli európske vlády pozornejšie pozrieť na európske firmy, ktoré sa na nelegálnom biznise podieľajú.