Poučenie z meny peňazí

Mena peňazí z 30. mája 1953 pripravila obyvateľov Československa o väčšinu úspor. Pred siedmimi dekádami bol zároveň zrušený lístkový systém predaja vybraného tovaru, najmä potravín a niektorých druhov textilu a obuvi.

29.05.2023 14:00
debata (5)

Nákupný poukaz z národného výboru musela moja mama predložiť v roku 1947 napríklad pri kúpe náramkových hodiniek. Ak by bola dôchodkyňa, poukaz by nezískala a švajčiarske hodinky v súkromnom klenotníctve by jej nepredali.

Jediní, ktorí na peňažnej reforme v roku 1953 neprerobili, boli ľudia, ktorí mali odložených do päťtisíc korún v sporiteľni a túto sumu im prepočítali na nové koruny kurzom 1:5. Vysoké sumy pritom každému vymenili kurzom až 1:50. Ceny tovarov v nových korunách boli prepočítané 1:5. To znamená, že peniaze stratili podstatnú časť kúpnej sily v priebehu posledného májového víkendu 1953.

Platy a mzdy boli tiež prepočítané 1:5. Rovnako aj pôžičky. Veľa ľudí si zobralo v roku 1953 hotovostné pôžičky, ktoré nestačili minúť na nákup tovarov. Dôvodom bol nedostatok kvalitného tovaru a jeho vykupovanie zo strany ľudí, ktorí neverili československej korune. Osobne som poznal učiteľku, ktorá si požičala 50-tisíc v starých korunách. Keď chcela pôžičku 2. júna 1953 sporiteľni narýchlo vrátiť, nebolo jej to umožnené. Nový dlh predstavoval 10-tisíc korún v nových korunách, pričom za 50-tisíc v starej mene dostala iba tisíc korún. Jej finančná ujma pritom predstavovala skoro celoročný plat.

Československo v roku 1953 zrušilo viazané vklady pochádzajúce z predvojnového obdobia pred rozpadom republiky. Vklady zmrazené v roku 1945 následne 30. mája 1953 prepadli úplne bez náhrady. Naši občania tak paradoxne dopadli s predvojnovými a vojnovými úsporami horšie ako obyvatelia západných zón Nemecka so starými ríšskymi markami.

Zároveň sme sa pri peňažnej reforme zbavili štátnych dlhov tým, že sa anulovali štátne dlhopisy. Takýto krok by sme dnes mohli označiť za štátny bankrot. Naša krajina nikdy nepocítila na vlastnej koži hyperinfláciu, lebo štát ľudí o peniaze pripravil ešte skôr, ako sa ich rozbehli míňať do obchodov. Štát u nás dokonca anuloval nielen predvojnové a vojnové dlhopisy, ale aj dlhopisy z obdobia rokov 1946–1948. Tie slúžili napríklad ako odškodnenie vojnových sirôt a ľudí, ktorí prišli o svoje domy vypálením obcí podporujúcich SNP (Ostrý Grúň, Kľak).

Mnohé tieto dlhopisy mali splatnosť až v roku 1986, pričom každoročne až do ich anulovania v roku 1953 prebiehalo žrebovanie, kde víťaz dostal vyplatenú nominálnu hodnotu tohto cenného papiera a nemusel tak čakať desiatky rokov na jeho splatnosť.

Po roku 2016 namiesto peňažnej reformy centrálne banky pomáhajú vládam krajín splácať dlhy expanzívnou menovou politikou vo forme nadmerného odkupovania štátnych dlhopisov. Výsledkom je inflácia, ktorá sa naplno prejavila ešte skôr, ako sa začala vojna na Ukrajine. Od roku 2020 doteraz sa euro oslabilo asi o tretinu svojej hodnoty.

Pred znehodnotením úspor neochránili ľudí často ani akciové a realitné fondy. Nehovoriac o dlhopisoch, ktoré sa stali pri terajšom náraste úrokov postrachom bánk, ktoré ich predtým vo veľkom štýle nakupovali. Štáty dnes dokážu v znehodnotených menách ľahšie splácať dlhy na účet sporiteľov, ktorých peniaze sa roztopili v inflačnej špirále.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Československo #menová reforma 1953