Ruská agresia voči Ukrajine zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe. Hoci fakticky sa začala už v roku 2014, minuloročný február bol míľnikom: Moskva dala jasne najavo, že neuznáva suverenitu susednej krajiny, Ukrajincov dokonca neuznáva ako politický národ. Časť územia si chcela priamo podrobiť, časti nanútiť vazalský status.
V takejto situácii je pochopiteľné, že Kyjevu nemôže stačiť obnovenie záruk, ktoré dostal po rozpade Sovietskeho zväzu. Moskva sa nevzdáva imperiálnych ambícií a, ak si odmyslíme scenár zásadnej vnútropolitickej zmeny, nevzdá sa ich ani po prehre na Ukrajine. V takejto situácii je prirodzené, že Ukrajina hľadá čo najužšiu bezpečnostnú integráciu so západnými krajinami – čo v konečnom dôsledku znamená predovšetkým členstvo v NATO.
Okrem dlhodobých strategických má ukrajinská vláda aj bezprostrednejšie dôvody, pre ktoré spojencov tlačí k formálnemu prísľubu členstva. Ak ho dostane teraz, neskôr už bude pre vlády členských krajín ťažké vziať prísľub späť. Najmä ak Kyjev splní podmienky. Okrem toho, prísľub členstva v spoločnej obrannej aliancii znižuje riziko, že spojenci stratia ochotu pomáhať Ukrajine v obrane proti Rusku.
Na blížiacom sa summite NATO vo Vilniuse žiadne oficiálne prísľuby pravdepodobne nepadnú. Členské štáty sú rozdelené: pobaltské štáty a Poľsko sú jednoznačne za, americká či nemecká vláda majú opatrný postoj. No a potom je tu Viktor Orbán, ktorý vo vzťahu k Ukrajine koná ako de facto zástupca ruských záujmov.
Výsledkom tak pravdepodobne bude politické uistenie o „perspektíve členstva“, bez stanovenia konkrétnych krokov. Aby tento postoj nebol vnímaný ako zlyhanie či príznak slabnúcej podpory západných krajín (čo by mohol byť pre Moskvu signál, že stačí vydržať a zbabranú inváziu dokáže uhrať na zmrazený konflikt), Ukrajina dostane prísľub ďalšej vojenskej pomoci – napríklad západných lietadiel.
Nakoniec však NATO bude musieť dať jasnú odpoveď na otázku členstva Ukrajiny. A mala by byť pozitívna. Existujú na to minimálne tri dôvody. Bezpečnostná integrácia (spolu s približovaním k EÚ) pomôže konsolidovať prodemokratický kurz na Ukrajine. Cesta k členstvu môže byť dlhším procesom a vyžiada si vnútorné reformy, tie zasa potrebujú stabilnú podporu ukrajinskej verejnosti.
Plná integrácia Ukrajiny do západných bezpečnostných štruktúr zníži riziko, že sa Rusko pokúsi svoj útok zopakovať. Pobaltské štáty o tom vedia svoje: Moskva sa svojho impéria vzdáva nerada a pokiaľ ide o národnú bezpečnosť a suverenitu, bolo by nebezpečné spoliehať sa na dobré úmysly Kremľa.
A nakoniec, dôsledkom porážky Ruska na Ukrajine môže byť aj dezintegrácia jeho koloniálnej ríše. Ak bude chaotická a násilná, pre európske krajiny bude dobré, ak budú mať v priestore stabilného a demokratického spojenca.