Ovidiovské premeny v politike nám ponúkajú skvelú budúcnosť

Keby chcel rímsky elegický básnik Publius Ovidius Naso opísať situáciu v súčasnom parlamente, istotne by nezačal inak ako vo svojom slávnom diele Metamorfózy: „Kým bolo more, zem a nebo, ktoré nad všetkým sa klenie (rozumej: teda ešte pred voľbami), celá Národná rada Slovenskej republiky len jednu jedinú podobu mala, ktorej meno bol chaos, zmiešanina surová bez ladu a skladu...“

09.06.2023 14:00
debata (13)

Niektorí spoluobčania na jej opis dnes používajú oveľa kratšie, ba vcelku neliterárne výrazy, ktoré však, napriek ich výstižnosti, zatiaľ ešte nie sú slušné. To zároveň vysvetľuje, prečo je literárnych umelcov v politike zatiaľ stále menej ako ostatných občanov. Lebo keď majú takúto netradičnú situáciu opísať nejakými tradičnými prostriedkami, potom sa radšej ukryjú do kaviarne. Alebo siahnu k oným strašným postmoderným výrazom ako všetci ostatní, no tým hneď aj prestanú byť umeleckí a originálni.

Azda i preto mnohých prekvapilo vyhlásenie bývalého prezidenta a zakladateľa strany Za ľudí Andreja Kisku. Rozhodol sa, že bude voliť stranu SaS. Azda preto, aby žiarlivo prekryl úspechy strany Za ľudí, ktoré bez jeho pričinenia strana v politickom živote dosiahla hneď, ako jej prestal platiť členské príspevky a takpovediac z nej „vypadol“. Strana Za ľudí je vďaka tomu dnes rovnako úspešná ako napríklad strana Progresívne Slovensko, ktorá v parlamente dokonca ešte ani nie je. Každá z nich má totiž, napriek všetkému, jedného poslanca. Iba trochu sa zatiaľ líšia v takých tých predvolebných preferenciách.

To sa však ešte môže zmeniť. Veronika Remišová, predsedníčka Za ľudí, svojho druhého a predposledného poslanca, totiž ako taká kukučka múdro umiestnila do hniezda SaS, v ktorom sa on cíti ako ryba vo vode. Je v ňom aj mnoho iných poslancov z jeho rodnej strany. Veď ak dokázal piť s rúškom na perách aj pri všeobecnom zákaze vychádzania, a pritom to všetko vo fakticky zatvorenom nočnom bare, potom pre neho „dávať až do dna“ nejaký nočný Dubaj isto bude „brnkačka“. Ak sa postaví v nejakom nočnom podniku medzi Janu Bittó Cigánikovú a nového člena SaS pôvodom z KDH – Alojza Hlinu, potom nie je možné, aby v priamom politickom boji nad SaS ešte niekedy zvíťazila nejaká nezaradená tenistka.

To, že si však politický život na Slovensku vyžaduje naozajstný literárny prístup, pochopila až aktivistka, hudobníčka, herečka, spisovateľka a cestovateľka Dorota Nvotová, ktorá vstúpila do strany Eduarda Hegera Demokrati naozaj presvedčivým spôsobom. Samostatne usúdila, že sú vraj sami osebe „nudní“: „Neustále útoky Fica, trollov, extrémistov, konšpirátorov a populistov na prezidentku, demokraciu a naše zahraničnopolitické smerovanie vo mne naštartovali motor, ktorý teraz neviem, a ani nechcem, zastaviť…“ Našla tam už aj Luciu Ďuriš Nicholsonovú a jej stranu Jablko.

Preto je Heger odrazu tak trochu ako hlavná postava z Rozprávky o Snehulienke v podaní českého hudobníka Ivana Mládka: „A ježibaba jej podala jablko a povedala jej: Neboj sa! Vôbec nie je otrávené! Aj keď je také bledomodré!“

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Dorota Nvotová #Eduard Heger #Lucia Ďuriš Nicholsonová