Keď sa vymenovanie historicky prvej ženy do spomínanej funkcie stalo pravdepodobným, oba tábory vnútorne i navzájom vášnivo diskutovali o tom, aká má, nemá, musí, nesmie… byť budúca slovenská premiérka. Buď s vysokou mierou očakávania, alebo s neskrývaným odmietaním. Všeobecne a teoreticky. Pochopiteľne – veď praktická skúsenosť s podobnou situáciou a vývojom je u nás nulová.
Vo fáze (takpovediac zajtrajšej) istoty sa mediálna pozornosť sústredila na ženské a vonkajšie charakteristiky Ivety Radičovej. Imidž, účes, odev, mejkap, doplnky. Jednak sa tým nič zásadné nedá pokaziť, jednak je to príležitosť trochu sa pozaliečať. Odporučiť vzor hodný nasledovania, odpozorovateľný príklad. „Stylistickej“ iniciatíve a kreativite sa medze nekladú, prečo aj. Predsa len si však nepamätám, že by sa v súvislosti s ktorýmkoľvek predchádzajúcim premiérom mužom zdôrazňoval napríklad fajnový šarm francúzskeho kolegu či predkladal vycibrený vkus nemeckého partnera.
Premiérke z titulu jej „ženstva“ nepribudne žiadna povinná okrasná funkcia. Nebude Carlou Bruniovou ani Michelle Obamovou. Prvá profesionálna manželka má vlohy i sklony módnej ikony, druhá vôľu a odhodlanie byť dokonalou dámou. Okrem iného, samozrejme. Juliu Tymošenkovú už radšej ani nespomínajme. Očarujúci vzhľad a nespochybniteľný pôvab boli najsilnejšími zbraňami len dočasne.
Angelu Merkelovú zase spomenúť treba, hoci z opačného dôvodu. Práve ona je živým dôkazom toho, že dlhodobá presvedčivosť špičkovej političky sa neodvíja od ideálnych mier a zaujímavých outfitov. Svojský šmrnc, osobné fluidum, špecifické vyžarovanie sú však bonusmi navyše, odkedy svet svetom stojí. Čo si budeme nahovárať…