Rómske otázniky

26.01.2011 12:48

Minister vnútra reagoval na sťažnosti obyvateľov bývajúcich blízko rómskych osád vyhlásením, že posilní policajnú prítomnosť v kritických lokalitách. Medzitým sa na internete stal hitom ceremoniál sľubu nového starostu Richnavy, zvoleného Rómami. Mal totiž problém správne predniesť predpísanú formuláciu.

Ministerstvo práce teraz v rámci kritiky čerpania prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu minulou vládou vytiahlo aj príklady pomoci Rómom. Z projektov profitoval kadekto, len nie bežní Rómovia.

„Rómsky problém“ koncom minulého storočia zmizol zo života bohatšej časti Slovákov. Rómovia ako neplatiči zmizli zase z väčších miest, zvlášť z centier. Biela väčšina si vydýchla. Obrázky domov, ktorých obyvatelia sa nenamáhali ani vyniesť smeti a rovno ich vyhadzovali oknom, sa stali minulosťou.

To, čo prestalo trápiť obyvateľov Bratislavy a iných miest, však nezmizlo zo života ľudí mimo nich. Naopak. Sústredenie menej prispôsobivých občanov v oblastiach aj tak ťažko skúšaných nezamestnanosťou len prehlbuje regionálne nerovnosti. Slováci sú našťastie trpezliví a nie sú xenofóbnym národom. Neexistujú tu násilnícke úderky ani taký rasistický diskurz ako v susednom Maďarsku či Česku. No to nesmie byť dôvod na to, aby sme pred tým zavierali oči.

V prvom rade by diskusie mali dostať presný rámec. Obyvatelia Spiša, Gemera a ďalších oblastí majú veľmi reálny problém. Nepotrebujú, aby ich niekto stále poúčal. Určite nie západní politici či novinári, ktorí sa občas k tomu vyjadria nejakým klišé. Zvlášť preto, že viaceré západné štáty mali po celé minulé storočie až donedávna tvrdú rodinnú asimilačnú politiku zameranú na Rómov (Švédsko, Švajčiarsko), či politiku sústavného policajného šikanovania (Francúzsko).

Po druhé, krajina potrebuje jasnú stratégiu. Iste, vždy tu bude výber medzi dvoma krajnosťami: asimiláciou a posilňovaním kultúrnej autonómie. To nie je otázka, pred ktorou by stáli iba politici z majoritnej spoločnosti. Stačí ísť do osád, ktoré sú občas veľmi pestrým mikrokozmom. Časť obyvateľov sa proti nútenému spolužitiu s ostatnými búri: „Ja tu nechcem žiť s Cigánmi!“ V reáli bude nevyhnutná kombinácia. Rómovia musia dostať väčšie šance začleňovať sa do väčšinovej kultúry. No súčasne musí spoločnosť reflektovať aj určitú rómsku svojbytnosť a hrdosť.

Po tretie, je naivné si myslieť, že ide o problém, ktorý si Slovensko môže vyriešiť samo. Ani by nemalo. Rómovia kultúrne patria Európe a Európska únia musí prijať rómsku stratégiu. V mimovládnych organizáciách silnie tlak na jej prijatie. Úlohou slovenskej vlády by malo byť tieto iniciatívy podporovať. Rómovia musia na európskej úrovni dostať viac finančných prostriedkov, kultúrnu pomoc aj väčšiu možnosť migrovať.

Po štvrté, treba si uvedomiť, že začleňovanie je záležitosťou generácií. Žiaľ, Slováci sú v predsudkoch posilňovaní naivitou týkajúcou sa vlastnej minulosti. Úprimne povedané, pred sto rokmi viaceré regióny Slovenska neboli celkom odlišné od dnešných rómskych osád. Alkoholizmus, zlé hygienické podmienky, úžera. Slováci, jazykovo a kultúrne podobní Čechom a ostatným Slovanom, však dostali šancu na rozvoj. A tú by dnes mali dostať aj Rómovia.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku