Petíciu ZachráňmeVedu.sk, ktorú iniciovali kľúčoví vedci, za necelý týždeň podporilo takmer sedemtisíc občanov, a to sa údajne nezačala ani zberná fáza. Nikdy predtým sa nestalo, že by obyčajní nezainteresovaní ľudia boli na strane často izolovaných vedcov, ktorí sa venujú pre nich veľmi nezrozumiteľným veciam. Aj pre vedcov však nastal čas zlepšovať si imidž a vysvetľovať, čo robia, keďže nabudúce sa ich toľko ľudí zastať nemusí.
Dobrou správou je aj to, že konečne padá posledná ošúchaná nálepka o modernosti a vizionárstve SDKÚ, ktorú táto strana niekoľko rokov bez príčiny nosila. Pár výnimiek v nej, ktoré každému hneď prídu na um, sú buď bez vplyvu alebo bez chuti, a tak je dôvod lámať palicu. Ostatná časť pravicovej vlády má iné, a povedzme si, smiešne starosti. Riešia procesy, vlastné rozkoly a nezabudnuteľné výnimky na daň piva. Zdá sa, že víziou táto partia, takisto ako tá predošlá, neoplýva.
Nahnevajúc insitných euroskeptikov s radosťou kričím: Ešte šťastie, že je tu Európska únia. Po prvé, únia môže na vládu zatlačiť a pohroziť, že betonársky prešľap nie je úplne v súlade s cieľmi, ktoré sme sa dohodli spoločne plniť. Teda zvyšovať inovácie a dlhodobú konkurencieschopnosť krajín, ale aj EÚ ako celku. Tento krok by mohla podporiť viditeľná akcia vedcov v Bruseli, alebo aj podporné listy zahraničných partnerov.
Po druhé, máme sa s kým porovnávať. Štáty, ktoré vyhrávajú súboj s krízou a ktoré si držia zamestnanosť, sú tie, ktoré podporujú výskum a inovácie. Krajiny ako napríklad Španielsko, ktoré si z eurofondov vybudovali betónovú infraštruktúru, dnes majú najvyššiu nezamestnanosť a balansujú na pokraji krachu. EÚ je výborným priestorom na dobré porovnávanie, kde majú členovia často podobné východiská a zlé rozhodnutia ich tlačia v rebríčkoch dole či hore. Teda pomerne skoro, ešte za života tých, čo vykonali rozhodnutie, sa dá povedať, že Fíni transformovali dobre a Portugalci zle.
Rozhodnutie presunúť európske peniaze na diaľnice spôsobí diskontinuitu vo financovaní vedy a znamená stop mnohým projektom. Napríklad plánom dobehnúť tých, čo utekali vpred, kým my sme sa transformovali. Takto to, samozrejme, nespravíme a čudujem sa, že to premiérka a ministri nechápu. Veď Iveta Radičová ako profesorka a výskumníčka sama vie, aké podmienky majú jej kolegovia. Ján Figeľ bol paradoxne komisárom pre vzdelávanie, a nie bez portfólia. Päť rokov predkladal kolégiu správy, ako sa Lisabonskej stratégii nedarí, lebo niektoré štáty nepočúvajú. Cestoval po únii a rozprával o dôležitosti kreativity. Dnes sa bez problémov vyberie na cestu do Bruselu a ide robiť to isté, čo predtým vyčítal iným.