Štát nie je zadarmo

14.06.2011 22:00

V susednom Česku pravicoví aktivisti oslavujú Deň daňovej slobody. Podľa podielu daní na príjmoch obyvateľstva sa určí, koľko dní v roku občan akoby iba odvádza dane.

Deň zlomu sa „oslavuje“. Na Slovensku, kde bol tento „sviatok“ stanovený na 3. júna, však prešiel tichšie ako po minulé roky.

Udalosť si dlho ako vlajkovú loď udržiavala Nadácia F. A. Hayeka. Jej dôveryhodnosť je však dnes aj u jej niekdajších obdivovateľov na bode mrazu. Jej „kapitalistickí“ predstavitelia si celé roky dobre žili takmer výhradne z rozličných štátnych projektov. Skryte. Prasklo to až vlani.

Navyše aj vo vnútri dnešnej vlády a medzi jej ekonomickými poradcami sa dnes vytvára pnutie, ktoré sa týka práve miery prerozdeľovania. Slovensko má jedno z najnižších daňových zaťažení v Európe. Štát tak nemá peniaze na svoje fungovanie a to si aj v pravicových kruhoch mnohí uvedomujú.

Nejde iba o Slovensko. Západný svet od 80. rokov minulého storočia prežíval „zmenšovanie štátu“. Vlády prestali byť významným vlastníkom podnikov. Vo verejnej správe došlo k širokému presunu aktivít von, do súkromného sektora. A vlády začali mnohé oblasti ekonomiky regulovať oveľa slabšie ako predtým.

Zmeny boli často pozitívne. Napríklad v odbúravaní byrokracie. Na druhej strane, kríza napríklad totálne zmenila pohľad na predošlú dereguláciu finančného sektora. A tento rok vlády tvrdo udierajú aj na neplatičov daní. Tá americká napríklad zavádza nevyhnutnosť informovať akúkoľvek finančnú inštitúciu na svete o transakciách občanov USA. Inak jej hrozia od štátu sankcie.

Späť na Slovensko. Malý posun v diskusiách neznamená, že sa zatiaľ niečo aj reálne mení. Práve naopak. Vláda sa snaží plátať diery v príjmoch zmenami v daňovom systéme. No súčasne nemá odvahu zmenšiť druhý pilier, cez ktorý dlhodobo odtekajú veľké sumy peňazí mimo verejnej sféry. A pokračuje tiež proces dlhoročnej likvidácie verejnoprávnych mé­dií.

Ideológovia trhu sa často mýlia v tom, čo je podnikateľ schopný „vlastnými silami“ dosahovať. Právny poriadok každého kapitalistického štátu dáva držiteľom kapitálu významné nástroje na to, aby mohli regulovať svoje podnikateľské riziko. Umožňuje podnikať s ručením obmedzeným. Ide o „vynález“ z 19. storočia. V poriadku, dohodnime sa, že podnikatelia nemusia platiť napríklad sociálnu politiku. Ale zrušme možnosť neručiť za podnikanie vlastným majetkom. A zaveďme znova väzenia pre dlžníkov.

Treba chápať nechuť voči byrokracii alebo voči plateniu daní štátu, ktorý je neefektívny či skorumpovaný. Ale to je iná otázka. Principiálne štát peniaze potrebuje. Dnes je ich málo, zmeny musia prísť najmä v systéme majetkových daní.

Celoplošný rozvoj infraštruktúry dokáže efektívne financovať či aspoň koordinovať iba vláda. Podobné je to pri mnohých druhoch investícií do ľudí, či už ide o školstvo, vedu, kultúru, alebo sociálnu politiku. A na to všetko občania prispievajú svojimi daňami. Nemá to nič so slobodou či neslobodou.

Komu sa tento systém nepáči, môže sa odsťahovať do Somálska. Tam je daňové zaťaženie nulové.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku