PPP, čiže Public Private Partnership, je idea, podľa ktorej verejná sféra, teda štát a sféra privátneho kapitálu a biznisu, môžu kooperovať tak, že osoh zo spolupráce majú obe strany. Ako príklad sa uvádza diaľnica, na ktorú nie sú peniaze v štátnej kase. Diaľnica sa postaví za súkromné peniaze, pričom štát vyrieši legislatívu a investor je vyplatený z mýta. V praxi je PPP, samozrejme, súboj medzi štátom, ktorý sa snaží dostať k súkromným peniazom, a biznisom, ktorý sa snaží vyprázdniť štátnu kasu.
Partnerstvo verejného a privátneho sektora sa zvykne spochybňovať pre lobing a korupciu zo strany privátneho kapitálu. Štát podľa kritikov ťahá za kratší koniec povrazu a PPP je iba cesta do dlhovej pasce. Za ideál sa považuje štíhly, efektívny štát, pre ktorý je prioritou prospech občana, ktorého pred chamtivosťou dravého privátneho kapitálu ochraňuje. Keďže ale nežijeme v ideálnom svete, častejšie sme svedkami čachrov štátu s kapitálom, keď legislatíva neslúži občanom, ale korporáciám, ktoré zápasia o miesto na trhu, o dotácie, ponuky či výnimky, slovom o peniaze.
Zo štátu a kapitálu sa stali sprisahanci, ktorí sa delia o korisť, ktorou sú občania. Lenže i toto partnerstvo má Achillovu patu. Sú ňou protichodné záujmy konkurentov uchádzajúcich sa o služby štátu. Keď ide štát na ruku kapitalistom, zarábajúcim na green deale, a zbrojárom, ktorí potrebujú vojnu, výsledkom je drahá energia, vinou ktorej iní kapitalisti zatvárajú v Európe fabriky a za lacnejšou elektrinou sa sťahujú do Ázie. Napríklad do Číny.
Podľa generálneho riaditeľa Bavorskej priemyslovej a obchodnej komory 40 % veľkých a stredných priemyslových podnikov pre neúnosné ceny energií presúva výrobu do cudziny. Prezident Bavorského podnikateľského zväzu oznámil, že 70 % podnikov v kovopriemysle a elektronike už v Bavorsku neinvestuje, ale presúva výrobu do zahraničia. Zvažuje sa už ale údajne aj odchod VW a Audi do Číny. A DB Cargo oznámila, že namiesto nerentabilných elektrických lokomotív začína používať dieselové.
Keď si štát za partnera zvolí nesprávny kapitál, respektíve nesprávnych kapitalistov, hrozí, ako upozorňuje ekonóm Daniel Stelter, že sa z Nemecka stane vinou drahých energií „chudobinec Európy“. Nemecko, samozrejme, nebude jediným chudobincom Európy a asi ani najbiednejším chudobincom. Nevedno, či katastrofálny výsledok partnerstva privátneho sektora so súkromným zavinili kapitalisti, ktorých zaujímajú iba ich peniaze, alebo štát, ktorý peniaze nerieši, pretože ich nevie zarobiť a iba si ich požičiava.
Partnerstvo, v ktorom jeden hovorí o voze a druhý o koze, ale zjavne nefunguje. Politici a biznismeni nežijú v rovnakom svete.