Bez ohľadu na spoločenskú nebezpečnosť ich pomerne nezvyčajnej súčinnosti prevláda v našej spoločnosti istá obava, aby sa o tom nedozvedeli nejakí žiaci pokrokového gymnázia v Bratislave. Tí totiž často siahajú pod vplyvom podobných omamných skutočností po dosť unáhlených riešeniach.
Okruh ich prirodzených záujmov, ktoré neprirodzeným riešeniam týchto maloletých aktivistov zvyčajne predchádzajú, môže byť totiž v období prázdnin ešte oveľa širší. I keď by sa tým azda rozšíril aj počet pamätihodných miest pre budúce štátne návštevy, predsa len práve tento spôsob „zviditeľňovania“ tejto krajiny je krajne neprípustný a tristný.
Mladí ľudia si totiž zvyčajne neuvedomujú, že devastáciu krajiny môžu vždy smelo prenechať v rukách politických reprezentácií, ktoré aj bez nejakého akútneho ohrozenia uplatňujú voči bezbrannej komunite vlastnej krajiny politiku spálenej zeme, slabo prekrývanú príťažlivými lotériami a inými nesmierne zaujímavými „atómofkami“. Nikdy samotní nemôžu docieliť to, čo nejaké obyčajné politické hnutie v pravý čas a na správnom mieste.
Prirodzene, že pred voľbami to vôbec nestačí. Najmä ak si uvedomíme, že pokrokové politické sily už teraz zistili, že penzisti sa tu iba zbytočne povaľujú, ba svojimi „švajčiarskymi“ dôchodkami ohrozujú na pekných farebných grafoch zachytenú životnú úroveň bezdomovcov v rozvojových krajinách. Jediná výhoda skutočného švajčiarskeho dôchodcu oproti nášmu spočíva v tom, že švajčiarsky dôchodca má – okrem takmer rovnakej výšky dôchodku – vždy pri sebe aj kvalitné zubné špáradlo, teda rovnako ako ten ich chýrečný nožík. To náš dôchodca zase až tak veľmi nepotrebuje, lebo tak často ako on vôbec neje. Vie sa teda aspoň v tomto smere spontánne a primerane ovládať. V tom, v čom to ešte nevie, ho vraj budúca progresívna vláda veľmi rada doučí.
Keby nedával tablet od bývalej ministerky pre informácie Veroniky Remišovej odušu do záložne, mohol by na to poľahky prísť aj sám. Nemusel by sa kvôli kúsku suchého chleba zbavovať vzácnych znalostí, a mohol by sa spolu s ostatnými tešiť na vyššie dane a ceny už v blízkej budúcnosti.
Keby boli dôchodcovia trochu zdravší, nebolo by potrebné ani „škrtať“ detských lekárov. Prehľad politického a spoločenského vývoja u nás dokážu už sprostredkovať iba najodvážnejšie denníky presnými myšlienkami Nostradama a baby Vangy. Zmes vojen a katastrof teraz dotvára už iba umelá inteligencia a trestné oznámenie Borisa Kollára (Sme rodina) na ten zlomok jeho partneriek, ktorý sama tvorí Barbora Richterová.
Budúcnosť však nikdy nie je celkom určitá, no v období dovoleniek treba mať na pamäti najmä inú, menej záhadnú predpoveď, ktorú vyslovil americký spisovateľ Francis Scott Fitzgerald: „Nikto nevie, čo sa stane, keď muž dopije prvý pohár a žena posledný!"