Nie je to tak dávno, keď Slovensko obletela správa, že malému dievčatku s vážnou chorobou nechcela zdravotná poisťovňa uhradiť liečbu. Situáciu zvrátilo až rozhodnutie súdu, ktoré prinieslo nádej pre dievčatko, ale aj pre iných pacientov, ktorí by sa ocitli v podobnej situácii.
Ak by sme postupovali metodicky, podľa učebnice zvládania rizík, medzi prvé položky možných strát sa zaraďujú straty na živote a zdraví ľudí, „keďže strata zdravia a ľudského života je z etického hľadiska nenahraditeľná“. Žiaľ, súčasný systém financovania zdravotníctva počíta s takýmito prípadmi, no zrejme nepočíta s etickým hľadiskom, ale s ekonomickým. Čo ak by sa po podaní drahého liečiva pacientov stav nezlepšil? Z ekonomického pohľadu je to v tom prípade zbytočná investícia. V oblasti, ako je zdravotníctvo, by však žiadna zmysluplná investícia, ktorá aspoň o čosi zvyšuje šancu na zachovanie zdravia či života, nemala byť zamietnutá.
Ďalším prípadom uprednostnenia ekonomického prístupu pred etickým je systém kategorizácie liekov a stanovenie výšky doplatku za lieky. Ako príklad môže poslúžiť základný liek pre alergikov – antihistaminikum, výška doplatku pre poistenca stúpla medzi rokmi 2017 a súčasnosťou o 30 %. V minulosti boli vybrané lieky z určitých skupín liekov bez doplatku, resp. s minimálnym doplatkom. V súčasnosti sa postupne vybrané liečivá zo zoznamu kategorizovaných (poisťovňou hradených) liekov vyraďujú. Pre pacienta to znamená, že liek, ktorý dlhodobo užíval, si bude musieť uhradiť v plnej výške, jeho cena už nie je úradne stanovená.
Ešte absurdnejšie sú prípady, keď niektoré lieky (najmä nekategorizované) sú na Slovensku iba na lekársky predpis, no v susednej krajine sú voľnopredajné. Z pohľadu pacienta ide o komplikáciu, pretože na to, aby si mohol takýto liek u nás legálne zakúpiť, musí čakať až mu lekár vypíše recept. Niektorí podnikatelia sa chopili tejto príležitosti a prostredníctvom zásielkového predaja predávajú takéto lieky na území SR. Zákon neporušujú, keďže spoločnosť, ktorá liek predáva, je registrovaná v krajine, kde je daný liek voľnopredajný. Z pohľadu ochrany verejného zdravia je pacient ukrátený o možnosť konzultovať svoju liečbu s lekárnikom. Medzi ďalšie nesystémové opatrenia patrí schvaľovanie vybraných liekov či pomôcok poisťovňami – v jednej je schválenie potrebné, v inej nie.
Systémovým riešením problematiky by bolo centralizovanie kategorizácie liekov v rámci krajín EÚ – aby mal pacient možnosť zakúpiť si predpísaný liek, kdekoľvek sa nachádza. Predišlo by sa prípadom, keď by lieky neboli dostupné (resp. registrované) na našom trhu – platila by celoeurópska registrácia. Revíziou by mala prejsť aj výška úhrad za lieky, keďže, žiaľ, na Slovensku občan dostáva za odvedené zdravotné odvody čoraz menej a nádej na zlepšenie je v nedohľadne.