V týchto krajinách je pritom odvodové zaťaženie predmetom rovnakej kritiky ako na Slovensku. Podľa rakúskeho vedeckého inštitútu WIFO by zníženie odvodov iba o 1 % prinieslo 11 200 nových pracovných miest. Opačné argumenty však tvrdia, že znížením odvodov by došlo k zhoršeniu financií v zdravotníctve a dôchodkovom systéme. Na ilustráciu treba uviesť, že v Rakúsku seniori dostávajú plných 14 dôchodkov ročne a poistenci z verejného zdravotného poistenia majú zadarmo plomby u zubárov. O takýchto benefitoch nemôžu poistenci na Slovensku ani snívať. Vysoké percentá odvodov nemôžeme posudzovať izolovane. Slovenské vysoké odvody sa totiž logicky počítajú z našich nízkych odmien za prácu. V Rakúsku nemôžu firmy získať zamestnanca pri obsadzovaní voľných pracovných miest na plný úväzok za menej ako 2 100 eur brutto mesačne. Ak k tomu pripočítame ešte dovolenkový a vianočný plat, stojí rakúsku firmu zamestnanec aspoň 2 450 eur mesačne plus odvody. Tie sú však v prípade 13. a 14. platu oveľa nižšie ako z bežného pracovného príjmu. V zásade sú rakúske firmy donútené každému pracovníkovi vyplácať ročne 14 mesačných odmien, pretože v opačnom prípade by na pracovnom trhu ľudí nezískali. Veď kto by si dal ujsť príležitosť získať od firmy peniaze z 13. a 14. platu s veľmi nízkym daňovo-odvodovým zaťažením.
Rakúske firmy musia oveľa hlbšie v porovnaní so Slovenskom siahnuť do vrecka aj pri vyplácaní odmien za prácu v sobotu a v nedeľu, kde sa príplatky počítajú z tarifných miezd, a nie z minimálnych miezd. Naši zamestnávatelia pritom tvrdia, že je pre nich likvidačný už súčasný model príplatkov. Štedré príplatky v Rakúsku sa netýkajú tých zamestnancov, ktorých prevažná časť pracovných zmien podľa pracovnej zmluvy je vykonávaná v nočných hodinách. Noční vrátnici, pekári apod. tak nie sú u našich južných susedov nočnou morou, ktorá by z pohľadu povinných príplatkov likvidovala podnikateľské prostredie.
V absolútnom číselnom vyjadrení pracovné náklady na slovenského zamestnanca sú stále pre firmy atraktívne. Podobne ako väčšinu krajín EÚ nás trápi nedostatok kvalifikovaných zamestnancov na obsadenie pracovných pozícií predovšetkým v priemysle, poľnohospodárstve a službách. Celý systém odvodov by si zaslúžil dôkladnú revíziu a úpravu, ktorá by najmä v poľnohospodárstve a cestovnom ruchu zatraktívnila čisté príjmy pracovníkov.
Niektoré zmeny sa v tejto oblasti pretavili do praxe, aj keď ich efekt ešte nie je výrazný. Recept na problémy s obsadzovaním pracovných miest formou masového náboru zamestnancov z tretích krajín je pomerne krátkozraký. Pracovné príjmy zahraničných zamestnancov v podstatnom objeme nepomáhajú našej ekonomike prostredníctvom spotreby, ktorá generuje väčší výber DPH. Najmä preto, že zahraniční zamestnanci svoje na Slovensku neminuté peniaze posielajú rodinám do zahraničia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.