Akokoľvek chce byť človek nepolitický a trebárs pozorovať prírodu a oddávať sa literatúre či divadlu, voľne dostupný je hlas, ktorý čoraz častejšie zachytíte z rádia aj televízie, hlas volajúci po pravej národnosti.
Dajme tomu, že sa vyhnete tomu, čo vraví premiér a jeho ministri, no čoraz častejšie začujete tajomníkov a tajomníčkov, poslancov a poslankyne a ich výrečné a nasrdené hlasy, často pre radosť národne zmýšľajúcich poslucháčov a divákov podfarbené národnými piesňami, ľudovými spevmi, k slovu sa dostávajú staré vojenské filmy o víťazstve sovietskej armády nad fašizmom, prestávame džemovať v rytme doby, ako keby sa ten náš tanec mal už-už začať podobať na pochod… zatiaľ chvalabohu iba na granatiersky…
Jedny z najkrajších chvíľ pri návštevách sú chvíle, keď návšteva odíde… Nič sa nepokazilo, všimli sme si tých, čo k nám prišli akoby nanovo. Taký pocit mám vždy, keď vidím demonštrácie v centre Bratislavy.
Koľko nadšenia, a akí vieme byť poriadni aj veselí, srdeční, naivní aj lojálni, uvedomelí, ochotní a trpezliví, ako sa ľudia vedia zjednotiť, volať po spravodlivosti a kráčať za spoločným cieľom, aj myslieť národne! „Panečku, takovému lidu by se vládlo, s takovým národem se dají tvořit divy!“ – hovoril Čapek o svojich Pražanoch!
„Stredoeurópanstvo, to nie je štátne občianstvo, ale svetový názor,“ pravil starý György Konrád.
Slováčisko heterosexuál, zamastený pupok, kučeravá hlava môže v strednej Európe prežiť celý život, a nemusí byť Stredoeurópan, a pritom sa vo svete nestratí – vie, čo áno a čo nie, štiepku áno, medveďe nie, koho voliť za prezidenta, ako vnímať to, čo sa deje na Ukrajine, koho odsúdiť, vždy žida, za čím stáť, za svojím, čo si kto myslí, všetci sú falošní, má názor na židov, katolíkov (svätuškári) aj luteránov (podvadznohy), bisexuálov, Rómov, utečencov, má vždy v peňaženke kartičku poistenca, niečo v banke, poplatené účty, dobrý mobil, vie upiecť kváskový chlieb, zbiera lipinu, obsadí si flek v Chorvátsku pri bazéne, a vôbec, potrpí si na to, aby veci fungovali, má obľúbené jedlá, vie, čo sa u nich v meste nosí a čo nie, kto je dobrý človek, v nedeľu chodí do kostola alebo na hrádzu na bickáči, v sobotu na nejaký trh, na sociálnych sieťach zdieľa stránky opustených a týraných zvierat, jedál a pekných bývaní, vie, kde sa čo oplatí a kde čo nie, Slováčisko sa len tak nedá nachytať.
Keby mohol, vybehne do vesmíru kuknúť, či je Zem guľatá, vypije savo, užije pirule proti parazitom pre kone, čo keby náhodou a idú nám aj predvolania a odvolania, vyhrážanie a volanie po tej národnosti, to je napríklad viatika pre cesty ministerky za kultúrou.
Zurhui, zurhui, štebocú vtáky v našej záhrade, no kukučka vždy odpovie – kuku!
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.