Čo požadovala zmienená deklarácia? Nie menej než zásadné otočenie medzinárodného obchodu a finančného systému. Odmietla predstavu, že vtedajší ekonomický poriadok umožňoval rovnomerný a vyvážený rozvoj a, naopak, uznala, že rozdiel medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami sa zväčšuje.
Nasledujúc vtedajšiu kritiku ľavicových ekonómov požadovala spravodlivý vzťah medzi cenami surovín a priemyselných výrobkov. Chcela zaviesť reguláciu medzinárodného obchodu, ktorá by zaistila, že za tonu medi by ste kúpili prinajmenej to isté množstvo áut v roku 1960 ako v roku 1970. Vo všeobecnosti v danej ére totiž platilo, že cena vyvážaných surovín v čase v porovnaní s cenou dovážaných priemyselných výrobkov klesala. Výnimkou bola a je ropa, ktorej cenu reguluje OPEC a práve dohody o komoditách mali v novom ekonomickom poriadku zaistiť, aby ich cenu neurčoval trh.
Úsilia tohto typu boli porazené koncom 70. rokov tzv. Volckerovými šokmi v podobe rapídneho nárastu úrokových mier. Po nich nasledovala tzv. stratená dekáda plná dlhových kríz a bankrotov chudobných štátov. Boje za zmenu ekonomického poriadku však boli obnovené a dnes ich vidíme v podobe alternatívnych medzinárodných zoskupení ako BRICS+, či v nových medzinárodných bankách ako Nová rozvojová banka alebo Ázijská banka pre investície do infraštruktúry.
Hoci Deklarácia OSN mohla predstavovať takú zásadnú reformu, že by viedla až k ekonomickej revolúcii, bola plne v súlade s predstavou rozvoja, ktorá ignoruje devastáciu životného prostredia. Vôbec nevzala do úvahy dva roky predtým vydanú prvú správu Rímskeho klubu Medze rastu (The Limits to Growth) a, naopak, požadovala trvalý rast svetovej ekonomiky pre blaho všetkých. Vtedy ešte svetu vládla predstava, že by sa všetci potenciálne mohli satť niečím ako strednou triedou na Západe, pričom kultúrna a ekologická kritika takmer neprekračovali hranice nezápadného sveta.
Aj vzťah medzi komoditami a priemyselnými výrobkami sa medzičasom zmenil. Priemyselná výroba bez výraznej pridanej hodnoty bohatstvo v konkurenčnej ekonomike jednoducho neprináša, ako sme zistili už aj na Slovensku. Práve tu je potrebné sa pri spomínaní na 50 rokov starú polozabudnutú deklaráciu zastaviť a opäť sa postaviť na povestnú geopolitickú križovatku.
Do veľkej miery oslavné pripomínanie si vstupu do Európskej únie nie je na mieste. Tak ako mala svoje limity integrácia Slovenska do únie, ktorá bola ekonomicky podriadenou integráciou, tak ich má aj integrácia do svetovej ekonomiky. Deklarácia OSN o novom ekonomickom poriadku mala započať proces, ktorý by tieto limity prekonal, ale dominantné štáty tomu jednoducho zabránili. Slovensko sa z podriadenej integrácie dokáže vymaniť iba tak, že sa postaví na stranu podriadených aj mimo Európskej únie.