Dokonca bez ohľadu na to, či ide o krajiny eurozóny, alebo sa v nich platí ešte stále národnými menami. Pokiaľ v poslednej dekáde k nám prichádzalo v rámci voľného pohybu osôb pomerne veľa záujemcov o prácu z Rumunska alebo z Poľska, dnes to už tak nie je.
V prípade Poľska okrem výrazne rýchlejšieho rastu miezd k tomu prispieva aj posilňovanie sa zlotého voči euru. Veľký počet neobsadených pracovných miest je tiež v Rakúsku a Nemecku, ktoré ponúkajú zahraničným pracovníkom z iných krajín EÚ výrazne lepšie platové podmienky, ako by mohli získať na Slovensku. Sme tak odkázaní čoraz viac na pracovnú silu z tretích krajín. To však so sebou prináša prekonanie náročných povoľovacích bariér, obvykle zložitejších ako v susedných štátoch EÚ.
Cestovanie za prácou je na Slovensku nevýhodné z viacerých pohľadov, počnúc nulovými daňovými úľavami pre zamestnancov cez drahé nájomné v mieste zamestnania až po slabé finančné ohodnotenie. Podnikatelia sa sťažujú na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré musia platiť za zamestnancov, a často využívajú odmeňovanie za prácu v kombinácii minimálna mzda plus zvyšok odmeny na ruku bez dokladov v rámci „švarcsystému“. Dokonalou ukážkou je odmeňovanie vodičov diaľkovej nákladnej dopravy. Takéto pravidlá hry mnohým pracovníkom nevyhovujú, a preto uprednostňujú odchod do tých krajín, kde si ich prácu vážia a nekalé praktiky zamestnávateľov sú skôr výnimkou.
Pristúpenie zamestnancov na neférové pravidlá hry vynucované zamestnávateľmi podkopávajú príjmy Sociálnej poisťovne i zdravotných poisťovní. Výsledkom je zhoršovanie zdravotnej starostlivosti, zvyšovanie poplatkov požadovaných od samotných poistencov a mizerné starobné dôchodky pre ľudí odmeňovaných obálkovou výplatou bez platenia odvodov a daní. Pokiaľ štát bude naďalej privierať oči pred daňovo-odvodovými nešvármi podnikateľov pri odmeňovaní zamestnancov v robotníckych profesiách, budú sa problémy v zdravotnom a sociálnom systéme iba prehlbovať. Deficit Sociálnej poisťovne musí štát každoročne plátať z peňazí, čo iba umocňuje potrebu hľadania východísk z marazmu panujúcemu na pracovnom trhu.
Podľa najnovšej štúdie Inštitútu pre stratégie a analýzy, ktorý je analytickou jednotkou na Úrade vlády SR, v roku 2023 emigrovalo krátkodobo za prácou do zahraničia 116,5 tisíca ľudí. Toto číslo sa týka tých, ktorí zväčša zostanú pracovať v zahraničí kratšie ako jeden rok. Po pripočítaní občanov, ktorí pracujú v zahraničí oveľa dlhšie, by šlo o počet ľudí možno väčší ako počet obyvateľov Bratislavy. Prácu v zahraničí uprednostňujú najmä ľudia z východu krajiny, kde mzdové ohodnotenie je výrazne slabšie ako na západe. Nehovoriac o plánovaní vlastného bývania a infraštruktúry v regióne.
Získavanie skúsenosti z práce v zahraničí je prospešné pre jednotlivca i spoločnosť. Samozrejme, pod podmienkou, že sa dotyčný človek po získaní praxe vráti na Slovensko. Ak však zhodnotí, že lepší život môže očakávať v zahraničí, budeme sa musieť čoraz viac spoliehať na pracovnú silu z krajín mimo EÚ.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.