Renáta vravela, ako sa v Budapešti s veľkým úspechom usporadúvajú stretnutia, na ktorých sa čitatelia učia vybranú knižku interpretovať. To ma zaujalo. Po prvé, predstavila som si podobné stretnutia na pôde knižnice, kde pracujem, a uvedomila si, že u nás by na takéto stretnutie neprišiel nik, a po druhé, že takéto stretnutia by dnes na Slovensku mohli byť o všetkom. Každý politik by mal mať svojho interpretátora, možno by sa predišlo zbytočnému napätiu. Aj slovenské umenie by potrebovalo interpretátorov ako soľ.
Minule som v knižnici začula takýto rozhovor: "Vojna a mier sa už nečíta a ani Thomas Mann a Broch.” Keď som mala v Trnave besedu so študentmi, na ktorej som spomenula Jána Johanidesa, povedali mi panie učiteľky, že pekne ste to…, ale bohužiaľ, o Jánovi Johanidesovi a jeho spolupútnikoch sa študenti už neučia. Vraj majú teraz omnoho viac gramatiky ako literatúry! Ale tú tiež nevedia. A nečíta sa ani Madame Bovary ani Perec a jeho Život, návod k použití, a ani Proust a ani básne, vraj niet času, ešte tak náučná literatúra, ale pod tou si ľudia predstavujú filmy na Animal planet a iné strhujúce dokumenty.
Ani humor sa dnes nenosí. V dobrých knižkách aj debatách sa však nosí, a nik sa nemusí natiahnuť či rozbiť si nos (to nám tu celkom ide), ani sa netreba kopať do zadkov (hoci by sme si viacerí zaslúžili). Dobrý text nie je prvoplánový, odvedie vás do slepej uličky, no nebojte sa, alebo sa bojte, vrátite sa a plačete od smiechu a smútku zároveň, lebo smútok a humor sú súrodenci a radi trávia spolu čas. Literatúra je rehoľa s veľmi prísnym poriadkom. Čítanie by nám pomohlo správne interpretovať život, nielen vnímať text, jeho krásu a hĺbku.
Z času na čas rozčerí vody aj dáka socha či obraz. Pred časom Kalmusova "inštalácia” pred hotelom Slovan na výstave Socha piešťanských parkov. Vraj hrdzavý hnusný príves. Do zdevastovaných chátrajúcich kúpeľov pred hotel Slovan sa totiž hodí presne takáto socha. Ďalšiu by som dala do Brusna, jednu do Korytnice… Socha nemusí byť krásna ako kráľovná Mab, objekt môže aj nahnevať alebo rozosmiať. Potrebovali by sme interpretátora, ktorý by pripomenul zašlú sláva Piešťan, kedysi plných kúpeľných hostí, histórie, kúpeľných domov. Dnes mnohé slovenské kúpeľné mestá sú miesta duchov, obohnané posprejovanými plotmi. V knihe, na fotografii, obraze môže byť čokoľvek. Moderné umenie, konceptuálne umenie predsa dávno nie je o nejakej do oči bijúcej kráse.
Na sociálnych sieťach koluje zoznam tém diplomových prác na Karlovej univerzite a diskutujúci sa odvzdušňujú, čo má napríklad chôdza spoločné s dosahovaním orgazmu a čo Ferdo mravec alebo Simpsonovci a ich sexualita… Skúmať sa má a môže všetko! Správna interpretácia pri umení neexistuje, našťastie, a vkusov je prinajmenej toľko, koľko je divákov, čitateľov či poslucháčov…
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.