Väčšinou nám tvrdia, že za zdražovaním sú objektívne príčiny. Napríklad drahá energia. Alebo rastúca cena komodít na burzách. Producenti vymenúvajú, čo zvyšuje výrobné náklady, obchodníci sa vyhovárajú na dodávateľov, politici vysvetľujú, prečo nemôžu regulovať slobodný trh.
Zdražovanie nepochybne súvisí s ekonomickou situáciou, ktorá sa objektívne zhoršuje. Ekonómovia nám však vysvetľujú, že sme si sami na vine, pretože zdražovanie je dôsledkom klesajúcej spotreby domácností. Ak ľudia vinou drahoty nekupujú, musí obchodník kompenzovať stratu zvyšovaním marží, a tým pádom i cien. Stále sa síce traduje, že cenu určuje dopyt a ponuka, ale to platilo, kým existoval voľný trh. Dnes ceny určujú monopoly, ktoré drobnú konkurenciu zlikvidovali a pred vzájomným súťažením uprednostňujú kartelové dohody.
Existujú rôzne ekonomické teórie, ktoré v praxi niekedy fungujú a niekedy nie, ktorými sa ekonómovia pokúšajú definovať ekonomický chaos, respektíve ekonomickú džungľu. Na rozdiel od prírodných vied je ekonomika vedou spoločenskou, teda neexaktnou. Ešte za Nobela vedou nebola, preto vo svojom závete Nobel s oceňovaním ekonómov nerátal. Až v roku 1968 to zaňho švédski akademici napravili a rok čo rok sa snažia z ekonomického mainstreamu vydolovať nejakého laureáta.
Na to, aby sme pochopili zdražovanie, nám ekonómov s ich komplikovanými teóriami netreba. Príčinou zdražovania je obyčajná ľudská chamtivosť. Nezdražuje sa preto, lebo je to nutné, ale preto, lebo je to možné. Obchodník najprv nízkymi cenami zlikviduje konkurenciu, a keď ovládne trh, diktuje ceny tak, aby mal čo najvyšší zisk. Zisk pritom nie je nutným prostriedkom k čomusi dôležitému, čo sa realizuje za peniaze. Zisk je konečným cieľom, zmyslom podnikania. Zisk z vyluxovaných peňaženiek občanov sa, prirodzene, akumuluje na kontách tých najchamtivejších, ktorí nikdy nemajú dosť.
Tomuto, samozrejme, rozumie aj ekonóm. V pohľade na chamtivosť však ekonómovia nie sú jednotní. Niektorí chamtivosť vnímajú ako hybnú silu kapitalizmu, iní ako komplikáciu, ktorá kapitalizmus deformuje a likviduje. Súčasný neudržateľný stav, keď väčšina občanov z akumulácie kapitálu chamtivcami nemá osoh, navrhujú niektorí ekonómovia riešiť opustením kapitalizmu a druhí jeho zavedením!
Práve myšlienka, že dnešnú krízu by vyriešilo obnovenie kapitalizmu, sa teší pozornosti strednej vrstvy, na ktorej tradične stojí štát. Stredná vrstva je publikom ekonómov, ktorí tvrdia, že pravý kapitalizmus si sprivatizovala a následne doviedla ku krachu partička chamtivých špekulantov. To podľa nich treba napraviť, vrátiť sa ku koreňom, do čias, keď ešte fungoval „americký sen“, keď budúcnosť patrila ľuďom schopným, usilovným, vzdelaným. Nápad obnoviť kapitalizmus je zaujímavý, otázne však je, či o kapitalizmus stoja aj tí chamtivci.